Atharva Veda Anuvaka 1
Kanda 169 Suktas175 Mantras

Anuvaka 1

प्राथमिकविषयः—शत्रुवाक्-शत्रुशक्तीनां प्रतिषेधनियन्त्रणं, तथा सामाजिकप्रतिष्ठा-समृद्ध्यर्थं कर्माणि। उपविषयाः—(१) अभिषिक्ताः आपः (आपः) रक्षोपायत्वेन। (२) शाप-द्वेष-अभिचाराणां प्रेषकमेव प्रति परावर्तनं (परावहनम्)। (३) सौहार्दाय शान्तिः—मधुरा प्रभाविनी वाक्, श्रवणस्य च रक्षणम्। (४) स्वप्नदोषः मृत्युसम्बद्धशक्तिरूपः, तस्य शमन-निवारणम्। (५) पौष्टिक-सौभाग्यं—धनस्य ‘नाभिः’ भवितुं, सखिजनसमूहस्य ऐक्यं च।

Kinds of charm

Paushtika (prosperity): 4Abhicharika (against foes): 4Bhaishajya (healing): 1Shantika (pacifying): 1

Suktas in Anuvaka 1

Sukta 1

अयं सूक्तः अभिषिक्ताभिर् आपोभिर् अपोत्पातन-तन्त्रं प्रयुङ्क्ते—येन शत्रुकृतं मायाकर्म द्वेषोऽथ पीडा च ज्ञायते, भिद्यते, निवर्त्य च प्रेषकमेव प्रति प्रतिहन्यते। अत्र “मर्दन-नाशन”रूपा उग्र-निष्कासन-मन्त्राः अथर्वणीयेन च मतिना सह योज्यन्ते—यथा अप्सु निहितं तेजोऽग्निरिव शुद्धिं शस्त्रीकरोति। अन्ते च रक्षिते जन एषः प्रयोगः क्षत्रं (आज्ञाशक्तिं) वर्चश्च (दीप्तिं) प्रतिष्ठापयति।

Rishi: Atharvanic tradition (often anonymous/collective in late books; assigned in some anukramaṇīs to Atharvan/Angiras-type seers) | Devata: Āpas (Waters) / the apotropaic force carried by waters | 13 Mantras

Sukta 2

अयं संक्षिप्तोऽथर्ववेदिकः सूक्तः सामाजिकसौहार्दाय शान्तिमन्त्ररूपेण प्रयुज्यते। स वैरभावं दुष्टमनस्कतां च निरस्य, वाचं बलवतीं मधुरां मधुस्वाद्वीं लोकप्रसिद्धां च प्रतिष्ठापयति। श्रोत्रमार्गं च रक्षति—यथा शुभानि वचनानि श्रूयन्ते, नाशुभानि निमित्तानि। अन्ते च प्रस्तरपूजनपूर्वकं यज्ञस्थानं संस्करोति, विधिवत् पवित्रेण ऋतक्रमेण कर्मणः प्रतिष्ठां करोति।

Rishi: Atharvanic tradition (anukramaṇī-dependent) | Devata: Vāk (Speech) / abstract power of sweet utterance | 6 Mantras

Sukta 3

अयं सूक्तः स्वयमात्मस्तुतिरूपोऽथर्वणीयः पौष्टिकः मन्त्रः। वक्ता धनस्य शिरस्त्वं तथा सहचराणां मध्ये पूर्वत्वं स्वस्य प्रतिजानाति। स च पोषकानां प्रवाहं रक्षति—बन्धनविमोचनं, शिशिरसिक्तिं/आर्द्रतां, तथा मातरिश्वनः प्राणवायोः प्रवर्तनम्। अन्ते महासमुद्ररूपेण विश्वव्याप्तपूर्णतया सह शीतल-चिकित्सकात्मैक्यं कृत्वा हृदयं प्राणं च स्थिरीकरोति।

Rishi: Atharvanic tradition | Devata: Aiśvarya/Śrī-like prosperity principle (implicit); the mantra is self-referential (ātmastuti) | 6 Mantras

Sukta 4

एषः सप्तमन्त्रात्मकः अथर्वणीयः सूक्तः पौष्टिक–सौभाग्य-प्रयोगरूपः; यत्र साधकः समानेषु मध्ये ‘नाभिः’ इव धनस्य, मानस्य, सामाजिक-सङ्घटनस्य च केन्द्रं भवेत् इति काम्यते। अत्र समृद्धि-वाचकाः शब्दाः (रायीणाम्, पशवः) रक्षणात्मक-बहुधा-परिधिना सह योज्यन्ते—सूर्येण, अग्निना, वायुनाऽ, यमेन, सरस्वत्या च—अन्ते च प्राण–अपानयोः स्थिरीकरणं तथा दक्षस्य (सामर्थ्यस्य) प्रतिष्ठापनं क्रियते; येन सामाजिक-केन्द्रीयता च सुरक्षित-समृद्धिश्च साध्यते।

Rishi: Atharvanic tradition | Devata: Rayi (Riches/Plenty) as functional deity; social ‘Samāna’ sphere as target | 7 Mantras

Sukta 5

अयं स्वप्नसूक्तः अशुभस्वप्नं मूर्तं मृत्युसम्बद्धं बलमिव मन्यते, तस्य नामग्रहणेन परिचयेन च तस्योत्पत्तिकार्ययोः विधिवत् “ज्ञान”प्रकाशनेन तं निरस्यति। स्वप्नं यमस्य साधनं—अन्तकं मृत्युम्—इति स्पष्टोक्त्या भयम् वाचः-शक्त्या नियन्त्र्यं कृत्वा, स्वप्नमेव प्रार्थयते यत् शयानं दुष्स्वप्नात् रक्षतु। अस्य प्रभावः अपत्रासक-परिचयबलात् भवति—यदा भयङ्करं वस्तु अनावृतं भवति, तदा तत् अपवर्त्यं निगृह्यं च भवति।

Rishi: Atharvanic tradition (Svapna-hymn seer not uniformly fixed across ancillary lists) | Devata: Svapna (Dream), with implicit linkage to Yama/Mṛtyu | 10 Mantras

Sukta 6

अथर्ववेदस्य १६.६ सूक्तं संक्षिप्तं प्रत्यपायिकम् (अपोत्प्रायिकम्) अस्ति, यत् परा-वहनेन शत्रुवाचं—द्वेषं, शापं, अभिचारं च—तस्य प्रेषकस्य प्रति वा दूरस्थं निर्दिष्टं प्रति पुनर्नयति। अत्र जय-निर्दोषत्व-प्रख्यापनं तीक्ष्णैः आज्ञापदैः सह संयुज्यते, ये वाचिकं मानसिकं च आक्रोशं प्रत्यावर्तयन्ति; अन्तेऽग्निदेवैश्च वहनं कृत्वा वैघ्रीं शत्रुं भग्नां निष्फलां च करोति।

Rishi: Atharvanic tradition (exact r̥ṣi attribution for 16.6 varies by anukramaṇī/edition) | Devata: Apotropaic force of Vāc (speech) and the ‘parā-vahana’ (banishing) act; implicitly directed against hostile humans | 11 Mantras

Sukta 7

अयं सूक्तः प्रबलः आथर्वणः “प्रेषः” (प्रेषणम्) यः शत्रुं कठोरैर्दैवैः करणैः अधिकारतः समर्पयति, तस्य निष्कासनं विनाशं च प्राणापहरणपर्यन्तं साधयितुम्। अत्रोच्चारितो नियोग एव अर्धदेवतावत् व्यक्तीकृतः शक्तिरूपेण व्यवह्रियते, देवैः समर्थितः, प्राणश्च विनाशस्य निर्णायकः प्रहरः इव कल्प्यते। अपरं च गृह्यं प्रतिषेधात्मकं स्वरूपं दुṣस्वप्न-शोधन-मन्त्रे निहितं दृश्यते, यत्र नामोच्चारणेनापाकरणेन च तदेव तन्त्रं मृदुतरे विधौ प्रयुज्यते।

Rishi: Atharvanic/Angirasa tradition (hymn-cycle attribution; often treated as Atharvanic in ritual manuals) | Devata: Devas as coercive agents; the 'preṣa' itself functions quasi-deity-like as operative force | 13 Mantras

Sukta 8

अयं दीर्घोऽथर्वणिको मन्त्रः पराभव-बहिष्करणयोः प्रबलं विधानं प्रदर्शयति। स प्रतिद्वन्द्विनं ऋतस्य नियमेन बद्ध्वा जयम्, श्रीम्, यज्ञाधिकारं, सामाजिकान् च लाभान् स्वपक्षे नयति। पुनःपुनः सामूहिकस्वामित्वं प्रतिजानाति—“अस्माकं ऋतम्, तेजः, ब्रह्म, यज्ञः, पशवः, प्रजाः, वीराः”—इति; सहैव शत्रुबलानि अधो नुदन्, विरोधिनो मोक्षात् निवारयति। एवं सूक्तं ब्रह्म-तेजस्-ऋत-शक्तीनां प्रचोदनेन अभिचारं (बन्धन-पराजयम्) पौष्टिक-ग्रहणेन (समृद्धि-प्राणबलयोः स्थापनया) च संयोजयति।

Rishi: Atharvanic tradition (Anukramaṇī attribution for this section commonly to Atharvan/Angiras-type seers). | Devata: Brahman/Tejas/Ṛta as operative powers (functional deities rather than a single personal god). | 105 Mantras

Sukta 9

अयं संक्षिप्तोऽथर्ववेदिकः सूक्तः पौष्टिकः सिद्धि-समृद्धि-मन्त्रः; यत्र वसु-श्रीरूपा भोग-सम्पत्तिः यज्ञस्य जनक-शक्त्या सह संबध्यते, यज्ञश्च साधनत्वेन धनं जिगीषति, यजमानस्य मध्ये निधत्ते इति भाव्यते। अत्र स्वर्ग्यः स्वरः अपि दृश्यते—अग्निः सोमः पूषा च दिव्याः प्रमाणकर्तारः सन्तो लक्ष्यं अनुमोदयन्ति; फलञ्च ‘सूर्यस्य ज्योतिषा’ सह तेजोमय-लोकम् आरोहणरूपेण निबध्यते, यथा समृद्धिः लौकिकी पुष्टिः एव न, परत्रापि निश्चिता क्षेम-स्थितिः इति।

Rishi: Atharvanic tradition (specific r̥ṣi attribution varies by anukramaṇī). | Devata: Vasu/Śrī as prosperity-power; secondarily Yajña as efficacious agent. | 4 Mantras

Deities of Anuvaka 1

  • ApasĀpas (Consecrated Waters)

    Protector

    In 1 hymn

  • VachVāc (Speech)

    Protector

    In 2 hymns

  • SvapnaDream

    Healer

    In 1 hymn

  • Sri / LakshmiŚrī / Lakṣmī (Fortune)

    Bestower

    In 2 hymns

  • VasuGoods / Wealth

    Bestower

    In 2 hymns

  • Rita / DharmaṚta / Dharma (Cosmic order)

    Binder

    In 1 hymn

  • YajnaYajña (Sacrifice)

    Bestower

    In 1 hymn

  • IndraVictory power

    Destroyer

    In 1 hymn

Inside Anuvaka 1

The theme

Apotropaic control of hostile speech and agencies, coupled with rites for social standing and prosperity

Threads through it

  • Consecrated Waters (Āpas) as protective technology
  • Reversal/return of curses, hatred, and sorcery to the sender (parāvahana)
  • Śānti for concord: sweet, effective speech and safeguarded hearing
  • Dream-ominousness (svapna) as a death-linked force and its neutralization
  • Paustika–saubhāgya: becoming the ‘hub’ (nābhi) of wealth and peer cohesion
  • Subjugation/exclusion of rivals; binding under ṛta; transfer of victory and splendor
  • Yajña as generator and depositor of Śrī/Vasu (abundance)

Who it serves

Managing conflict, envy, and verbal aggression; protecting oneself from sorcery and ill-will; stabilizing reputation and leadership among peers; countering ominous dreams; attracting wealth and success through ritual discipline

What it heals

  • Affliction from curses, hatred, and sorcery (abhicāra)Sukta 16.1, 16.6, 16.7, 16.8
  • Social discord and harmful speech; loss of persuasive/public voiceSukta 16.2, 16.6
  • Ominous dreams, nightmare-fear, death-anxiety linked to dreamingSukta 16.5
  • Decline of status, leadership, or precedence among peersSukta 16.3, 16.4, 16.8
  • Poverty, blocked gains, unstable income or successSukta 16.3, 16.4, 16.9

Frequently Asked Questions

It combines apotropaic rites that detect, expel, and return hostile speech/sorcery with paustika rites that stabilize reputation, leadership, and material prosperity.

16.1 and 16.6 focus on carrying away and reversing hostile speech; 16.7–16.8 intensify the program by consigning or binding rivals and redirecting victory and splendor.

Sukta 16.5 treats Svapna as a real, dangerous agency and neutralizes it through explicit identification and ritual ‘knowing,’ thereby removing its death-linked force.

Read Atharva Veda in the Vedapath app

Scan the QR code to open this directly in the app, with word-by-word meanings, Sanskrit recitation where available, and more.

Download on the App StoreGet it on Google Play

Continue reading in the Vedapath app

Open in App
Download on the App StoreGet it on Google Play