Opening the text
ॐ बृहस्पतिरुवाच—याज्ञवल्क्यं यदनु कुरुक्षेत्रं देवानां देवयजनं सर्वेषां भूतानां ब्रह्मसदनम्। अविमुक्तं वै कुरुक्षेत्रं देवानां देवयजनं सर्वेषां भूतानां ब्रह्मसदनम्। तस्माद्यत्र क्वचन गच्छति तदेव मन्येत तदविमुक्तमेव। इदं वै कुरुक्षेत्रं देवानां देवयजनं सर्वेषां भूतानां ब्रह्मसदनम्। अत्र हि जन्तोः प्राणेषूत्क्रममाणेषु रुद्रस्तारकं ब्रह्म व्याचष्टे येनासावमृती भूत्वा मोक्षी भवति। तस्मादविमुक्तमेव निषेवेत, अविमुक्तं न विमुञ्चेद्—एवमेवैतद्याज्ञवल्क्यः॥१॥
ॐ । बृहस्पतिः उवाच । याज्ञवल्क्यम् । यत् अनु । कुरुक्षेत्रम् । देवानाम् । देव-यजनम् । सर्वेषाम् । भूतानाम् । ब्रह्म-सदनम् । अविमुक्तम् । वै । कुरुक्षेत्रम् । देवानाम् । देव-यजनम् । सर्वेषाम् । भूतानाम् । ब्रह्म-सदनम् । तस्मात् । यत्र । क्वचन । गच्छति । तत् एव । मन्येत । तत् । अविमुक्तम् एव । इदम् । वै । कुरुक्षेत्रम् । देवानाम् । देव-यजनम् । सर्वेषाम् । भूतानाम् । ब्रह्म-सदनम् । अत्र । हि । जन्तोः । प्राणेषु । उत्क्रममाणेषु । रुद्रः । तारकम् । ब्रह्म । व्याचष्टे । येन । असौ । अमृती । भूत्वा । मोक्षी । भवति । तस्मात् । अविमुक्तम् एव । निषेवेत । अविमुक्तम् । न । विमुञ्चेत् । एवम् एव । एतत् । याज्ञवल्क्यः ॥ १ ॥
oṃ bṛhaspatir uvāca—yājñavalkyaṃ yad anu kurukṣetraṃ devānāṃ devayajanaṃ sarveṣāṃ bhūtānāṃ brahmasadanam | avimuktaṃ vai kurukṣetraṃ devānāṃ devayajanaṃ sarveṣāṃ bhūtānāṃ brahmasadanam | tasmād yatra kvacana gacchati tad eva manyeta tad avimuktam eva | idaṃ vai kurukṣetraṃ devānāṃ devayajanaṃ sarveṣāṃ bhūtānāṃ brahmasadanam | atra hi jantoḥ prāṇeṣūtkramamāṇeṣu rudras tārakaṃ brahma vyācaṣṭe yena asau amṛtī bhūtvā mokṣī bhavati | tasmād avimuktam eva niṣeveta, avimuktaṃ na vimuñced—evam evaitad yājñavalkyaḥ ||1||
พฤหสปติกล่าวว่า “ยาชญวลกยะเอ๋ย สิ่งที่เรียกว่า กุรุเกษตระ นั้นเป็นสถานบูชายัญของเหล่าเทพ และเป็นที่พำนักแห่งพรหมันสำหรับสรรพสัตว์ทั้งปวง แท้จริง อวิมุกตะ นั่นเองคือกุรุเกษตระ—สถานบูชายัญของเหล่าเทพ และเป็นที่พำนักแห่งพรหมันสำหรับสรรพสัตว์ทั้งปวง เพราะฉะนั้น ไม่ว่าผู้ใดจะไป ณ ที่ใด พึงถือว่าที่นั้นเองเป็นอวิมุกตะ; ที่นั้นแลคืออวิมุกตะแท้จริง นี่แลคือกุรุเกษตระ—สถานบูชายัญของเหล่าเทพ และเป็นที่พำนักแห่งพรหมันสำหรับสรรพสัตว์ทั้งปวง เพราะ ณ ที่นี้ เมื่อปราณของสัตว์โลกกำลังเคลื่อนออกไป รุทระแสดงพรหมันผู้เป็น ‘ตารกะ’ ซึ่งทำให้ผู้นั้นเป็นอมตะและบรรลุโมกษะ ดังนั้นพึงอาศัยอวิมุกตะเท่านั้น อย่าละทิ้งอวิมุกตะ—ดังนี้แล (กล่าวโดย) ยาชญวลกยะ”
Bṛhaspati said: ‘Yājñavalkya, that which follows (i.e., is known as) Kurukṣetra is the gods’ place of sacrifice and the abode of Brahman for all beings. Indeed, Avimukta is Kurukṣetra—the gods’ place of sacrifice and the abode of Brahman for all beings. Therefore, wherever one may go, one should regard that very place as Avimukta; that is Avimukta indeed. This, verily, is Kurukṣetra—the gods’ place of sacrifice and the abode of Brahman for all beings. For here, when the vital breaths of a creature are departing, Rudra expounds the ‘tāraka’ Brahman, by which that one becomes immortal and becomes liberated. Therefore one should resort to Avimukta alone; one should not abandon Avimukta—thus indeed (said) Yājñavalkya.’
Answers come straight from the texts, with the shlokas they draw on. Ask in your own words.
A free sign-in with Google or Apple keeps your chat saved across web and the app.
Read Upanishads in the Vedapath app
Scan the QR code to open this directly in the app, with word-by-word meanings, Sanskrit recitation where available, and more.