HomeRamayanaAyodhya KandaSarga 12Shloka 107
Previous Verse
Next Verse

Valmiki Ramayana 2.12.107: Ayodhya Kanda, Sarga 12, Shloka 107

द्वादशः सर्गः — Kaikeyi’s Boons and Dasaratha’s Moral Collapse

Ayodhya Kanda 12

विनाशकामामहिताममित्रामावासयं मृत्युमिवात्मनस्त्वाम्।चिरं बताङ्केन धृतासि सर्पी महाविषा तेन हतोऽस्मि मोहात्।।।।

Sanskrit recitationValmiki Ramayana 2.12.107

vināśakāmām ahitām amitrām āvāsayaṃ mṛtyum ivātmanaḥ tvām |

ciraṃ batāṅkena dhṛtāsi sarpī mahāviṣā tena hato ’smi mohāt ||

โอ้เจ้า ผู้ปรารถนาความพินาศของเรา—ผู้เป็นภัยดุจศัตรู—เรากลับรับเจ้าไว้ราวกับรับความตายของตนเอง. อนิจจา! เนิ่นนานเรากอดไว้บนตักดุจงูเพศเมียพิษร้ายยิ่ง และด้วยความหลงนั้นเราจึงพินาศ

विनाशकामाम्wishing destruction
विनाशकामाम्:
कर्म (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootविनाश + काम (प्रातिपदिके)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम्; (विनाशस्य कामा इति षष्ठी-तत्पुरुषः) — feminine accusative singular
अहिताम्harmful; wishing harm
अहिताम्:
कर्म (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootअहित (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् — feminine accusative singular
अमित्राम्an enemy (as one)
अमित्राम्:
कर्म (उपमान/विशेष्यभावः)
TypeNoun
Rootअमित्र (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् — feminine accusative singular
आवासयम्I sheltered / kept (you)
आवासयम्:
क्रिया
TypeVerb
Rootआ + वस् (धातुः) [णिच्]
Formलङ्-लकारः (अनद्यतनभूतकालः), उत्तम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्; णिजन्त-रूपम् — imperfect, 1st person singular, causative: “I caused to dwell / sheltered”
मृत्युम्death
मृत्युम्:
कर्म (उपमानम्)
TypeNoun
Rootमृत्यु (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् — masculine accusative singular
इवlike; as
इव:
सम्बन्ध (उपमा-सूचकः)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्ययम्)
Formउपमा-अव्ययम् (particle of comparison) — indeclinable
आत्मनःof myself
आत्मनः:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः एकवचनम् — masculine genitive singular
त्वाम्you
त्वाम्:
कर्म
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formद्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् — accusative singular (2nd person pronoun)
चिरम्for a long time
चिरम्:
अधिकरण (कालाधिकरणम्)
TypeIndeclinable
Rootचिरम् (अव्ययम्)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb of time) — indeclinable
बतalas; indeed
बत:
सम्बन्ध (भावसूचकः)
TypeIndeclinable
Rootबत (अव्ययम्)
Formनिपातः (exclamatory particle) — indeclinable
अङ्केनon/with the lap
अङ्केन:
करण
TypeNoun
Rootअङ्क (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् — masculine instrumental singular
धृताcarried/held
धृता:
कर्म (कर्मणि-प्रयोगे कर्तृस्थानीया)
TypeVerb
Rootधृ (धातुः) → धृत (कृदन्त-प्रातिपदिकम्)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त-प्रत्ययः), स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् — past passive participle, feminine nominative singular
असिyou are
असि:
क्रिया (सहायकक्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातुः)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), मध्यम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम् — present, 2nd person singular: “you are”
सर्पीfemale snake
सर्पी:
कर्ता
TypeNoun
Rootसर्पी (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् — feminine nominative singular
महाविषाhighly venomous
महाविषा:
कर्ता (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootमहा + विष (प्रातिपदिके)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम्; (महद् विषं यस्याः/यस्या इति) — feminine nominative singular
तेनtherefore; by that
तेन:
हेतु/करण (कारणार्थे तृतीया)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् — instrumental singular: “therefore/by that”
हतःruined/struck down
हतः:
कर्ता (अहं-सम्बन्धी विधेयः)
TypeVerb
Rootहन् (धातुः) → हत (कृदन्त-प्रातिपदिकम्)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त-प्रत्ययः), पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् — past passive participle, masculine nominative singular
अस्मिI am
अस्मि:
क्रिया (सहायकक्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातुः)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), उत्तम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम् — present, 1st person singular: “I am”
मोहात्from delusion; due to delusion
मोहात्:
हेतु (पञ्चमी)
TypeNoun
Rootमोह (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गे पञ्चमी-विभक्तिः एकवचनम् — masculine ablative singular (cause/source)

With Rama and Lakshmana withdrawn from me, my kinsmen killed, let Bharata along with you rule the city and the kingdom causing delight to my enemies.

D
Daśaratha
K
Kaikeyī

FAQs

It warns against misplaced trust and the ethical catastrophe of betrayal within protected relationships (śaraṇāgata-saṃrakṣaṇa versus treachery).

Daśaratha condemns Kaikeyī’s demand as lethal betrayal, likening her to death and a venomous serpent he mistakenly nurtured.

Daśaratha’s earlier protective, shelter-giving nature is implied—contrasted with Kaikeyī’s perceived treachery.

Ask anything about this verse

Answers come straight from the texts, with the shlokas they draw on. Ask in your own words.

Not sure where to start?

A free sign-in with Google or Apple keeps your chat saved across web and the app.

Read Valmiki Ramayana in the Vedapath app

Scan the QR code to open this directly in the app, with word-by-word meanings, Sanskrit recitation where available, and more.

Continue reading in the Vedapath app

Open in App