
Aindra invocation for victorious strength and sacrificial prosperity, framed by ṛta (cosmic order) and the efficacy of offering
Indra
Aindra-heroic and expansive with a later reflective/gnomic turn
Given as Aindra and Pavamāna materials with no explicit seer attribution in the provided data; the decad appears to blend Indra-stotra style with a pavamāna verse and a gnomic/ritual-principle verse so a single rishi-family cannot be responsibly fixed from the sample alone.
इन्द्रस्य जयबलाय यज्ञसमृद्धये च ऐन्द्रं स्तवनम्—ऋतेन (ऋत-धर्मेण) परिगृहीतम्, हविषः प्रभावेन च संवृतम्। इन्द्रः ज्येष्ठ ओजिष्ठश्च कीर्तिं ददाति; सोमः पवमानः शोधयन् भरे लाभं नयति। मित्रावरुणौ, अदितिः, आपः/सिन्धवः, पृथिवी, द्यौश्च—एते रक्षार्थं शान्त्यर्थं च स्मर्यन्ते, विश्वस्य सम्मतिं च यच्छन्ति। अन्न/अग्नि-तत्त्वं दान-प्रतिदानस्य यज्ञनियमं दर्शयति—हविः दातुः प्रति पुनरावर्तते, सत्कारानुसारं रक्षति वा भुङ्क्ते; एवं स्तुतिं कर्म च धृत्या स्थापयित्वा ऋतं धार्यते।
Mantra 1
इन्द्र ज्येष्ठं न आ भर ओजिष्ठं पुपुरि श्रवः यद्दिधृक्षेम वज्रहस्त रोदसी ओभे सुशिप्र पप्राः
इन्द्र ज्येष्ठं न आ भर। ओजिष्ठं पुपूरि श्रवः। यद् दिधृक्षेम वज्रहस्त, रोदसी उभे सुशिप्र पप्राः॥
Mantra 2
इन्द्रो राजा जगतश्चर्षणीनामधिक्षमा विश्वरूपं यदस्य ततो ददाति दाशुषे वसूनि चोदद्राध उपस्तुतं चिदर्वाक्
इन्द्रो राजा जगतश्चर्षणीनाम्, अधिक्षमा पृथिव्याः, विश्वरूपः। तस्मात् सः दाशुषे वसूनि ददाति; उपस्तुतोऽपि तानि अर्वाक्—अस्मान् प्रति—प्रयच्छति।
Mantra 3
यस्येदमा रजोयुजस्तुजे जने वनं स्वः इन्द्रस्य रन्त्यं बृहत्
यस्य शक्तयः रजः-युजः जनस्य तुजे भवन्ति; यस्य बृहत् रन्त्यं दानं—वनं च स्वः च—तदिन्द्रस्य।
Mantra 4
उदुत्तमं वरुण पाशमस्मदवाधमं वि मध्यमं श्रथाय अथादित्य व्रते वयं तवानागसो अदितये स्याम
उदुत्तमं वरुण पाशम् अस्मद् अपाकुरु; अवाधमं वि निरस्य; मध्यमं श्रथय। अथ, हे आदित्य, तव व्रते स्थिताः वयं अनागसोऽदितये स्याम।
Mantra 5
त्वया वयं पवमानेन सोम भरे कृतं वि चिनुयाम शश्वत् तन्नो मित्रो वरुणो मामहन्तामदितिः सिन्धुः पृथिवी उत द्यौः
त्वया वयं पवमानेन सोम भरे कृतं विचिनुयाम शश्वत्। तन्नो मित्रो वरुणो मा ममहताम्; अदितिः सिन्धुः पृथिवी उत द्यौः।
Mantra 6
इमं वृषणं कृणुतैकमिन्माम्
इमं वृषणं कृणुतैकमिन् माम्।
Mantra 7
स न इन्द्राय यज्यवे वरुणाय मरुद्भ्यः वरिवोवित्परिस्रव
स न इन्द्राय यज्यवे वरुणाय मरुद्भ्यः वरिवोवित् परिस्रव।
Mantra 8
एना विश्वान्यर्य आ द्युम्नानि मानुषाणाम् सिषासन्तो वनामहे
एना सोमेन वयम् आर्याः मानुषाणां विश्वानि द्युम्नानि सिषासन्तो वनामहे।
Mantra 9
अहमस्मि प्रथमजा ऋतस्य पूर्वं देवेभ्यो अमृतस्य नाम यो मा ददाति स इदेवमावदहमन्नमन्नमदन्तमद्मि
अहमस्मि प्रथमा जा ऋतस्य, पूर्वं देवेभ्यो अमृतस्य नाम। यो मां ददाति स इदेवमावद्—अहमन्नमन्नमदन्तमद्मि।
Because the decad’s governing frame is Aindra: Indra is praised as the chief bestower of strength and renown. The Soma Pavamāna verse supports that aim by purifying and empowering the sacrifice that seeks Indra’s gifts.
It points to sustaining the rite and Indra’s praise—keeping the sacrificial order steady. The idea is that divine power is accessed through properly maintained worship aligned with ṛta.
It is a ritual warning and teaching: the oblation/food (often identified with Agni or the offering principle) ‘returns’ upon the participant. Given with reverence it protects and preserves; mishandled or consumed wrongly it becomes harmful—expressing the moral law built into sacrifice.
Read Sama Veda in the Vedapath app
Scan the QR code to open this directly in the app, with word-by-word meanings, Sanskrit recitation where available, and more.