Atharva Veda Anuvaka 7
Kanda 710 Suktas20 Mantras

Anuvaka 7

मुख्य विषय: पवित्र शक्तीचे पुनःकेंद्रीकरण—अग्नी-तपस् प्रज्वलित करणे, हरवलेले ब्रह्मन्/इंद्रियबल पुनर्स्थापित करणे, आणि अपशकुन व शत्रुत्वपूर्ण वाणी निष्प्रभ करणे. उपविषय: तपस् उत्पन्न करणारा, गृहकेंद्रस्थ अग्नी आणि दुरित-निवारक अग्नी; अपशकुन पक्षी-स्पर्श व दैनंदिन चक्र-सामंजस्यासाठी शांती/प्रायश्चित्त; “भटकलेले” ब्रह्मन् आणि परत बोलावलेल्या शक्ती (इंद्रिय, आत्मन्, द्रविण) यांची विधीपूर्वक पुनर्प्राप्ती; अपामार्ग वनस्पतीने शुद्धीकरण करून शमल दूर करणे व शाप/प्रतिशापांचा प्रतिकार; सरस्वतीद्वारे हविर्भागाची स्वीकृती आणि गृहस्थैर्य.

Kinds of charm

Bhaishajya (healing): 2Paushtika (prosperity): 2Shantika (pacifying): 2Abhicharika (against foes): 1

Suktas in Anuvaka 7

Sukta 61

हे संक्षिप्त अथर्वणिक सूक्त अग्नीला तपस् (उष्णता, संयमित सामर्थ्य) वाहणारा व निर्माण करणारा म्हणून मांडते; “तापवणे” या अग्नि-तंत्राद्वारे अंतःशक्ती उत्पन्न करण्याचा याचा आशय आहे. अग्नीच्या साहाय्याने तपस् प्रज्वलित करून कर्ते पौष्टिक लाभ—आयुः (दीर्घायुष्य), मेधा (स्वच्छ बुद्धी), आणि श्रुती/कीर्तीमध्ये अनुकूल प्रतिष्ठा—मिळवू इच्छितात; हे लाभ सावध श्रवण आणि योग्य विधी-एकाग्रतेने दृढ होतात.

Rishi: Atharvanic tradition | Devata: Agni (as tapas-bearer) | 2 Mantras

Sukta 62

हे एकऋचीय सूक्त वस्तीच्या “नाभी” (नाभि)—म्हणजे चूल/यज्ञकेंद्र—येथे अग्नीला सत्पती (सत्‌जनांचा अधिपती) व पुरोहित-योद्धा म्हणून प्रतिष्ठित करते. अग्नीच्या विद्युल्लतेसारख्या, वृषभसदृश बलवान युद्धशक्तीचे आवाहन करून शत्रूंना चिरडणे, युद्ध भडकविणाऱ्यांना “पायाखाली” स्थितीत ढकलणे, आणि समुदायाची मध्यभूमी अभेद्य गढी म्हणून सुरक्षित करणे हा या मंत्राचा हेतू आहे.

Rishi: Atharvanic/Angirasic protective tradition | Devata: Agni (as Satpati and Purohita-warrior) | 1 Mantras

Sukta 63

हे एकमंत्र सूक्त अग्नीला ‘दुरितनाशन’—दुर्भाग्य व अपशकुनांचा नाश करणारा—म्हणून स्मरते आणि सर्वोच्च पवित्र आसनावरून गंभीर स्तुतीने त्याचे आवाहन करते. याची शक्ती ‘पारायण’ (पार नेणे/ओलांडून नेणे) या भावनेत आहे: युद्धविजेता व अढळ रक्षक असलेल्या अग्नीने उपासकाला प्रत्येक कठीण वाट सुरक्षितपणे पार करून, आपत्तीच्या पलीकडे स्थिर करावे अशी प्रार्थना केली आहे.

Rishi: Atharvanic protective tradition | Devata: Agni | 1 Mantras

Sukta 64

AV 7.64 हे एक संक्षिप्त प्रायश्चित्त–शांतीचे मंत्ररूप आकर्षण आहे. काळा अपशकुनी पक्षी जवळ येणे, बसणे किंवा स्पर्शाने अपवित्र करणे यामुळे उत्पन्न होणारी अमंगलता व दोष (एनेस) हे ते शमवते. या सूक्तात द्विविध शुद्धीकरणाचा उपाय आहे—दुरित धुऊन नेण्यासाठी जल (आपः) आणि एनेस दहन करून दूर करण्यासाठी गार्हपत्य अग्नी—यामुळे साधकाचे रक्षण होते, तो दोषमुक्त होतो आणि विधीगत व सामाजिक शुद्धीत पुनःस्थापित होतो.

Rishi: Atharvanic tradition (śānti/prāyaścitta hymn) | Devata: Āpaḥ (Waters) as purifiers and protectors | 2 Mantras

Sukta 65

हे संक्षिप्त अपामार्ग-सूक्त शापप्रतिबंध व शुद्धीकरणासाठीचे संक्षिप्त मंत्ररूप आहे. या वनस्पतीला जिवंत, नैतिक शुद्धी देणारी शक्ती मानून संबोधले आहे; ती शत्रुत्वपूर्ण शापोच्चार आणि अंतर्गत ‘कल्मष’ (शमल) दूर करते असे सांगितले आहे. तीन अनुष्टुभ् छंदातील ऋचांमध्ये अपामार्गाला बाह्य शाप हाकलून लावण्याची, स्वतःच्या दुष्कर्मांचे मलिन्य धुऊन टाकण्याची, तसेच धोकादायक व बंधनकारक घटकांच्या संसर्गातून आलेली दूषितता काढून टाकण्याची विनंती केली आहे.

Rishi: Atharvanic tradition (plant-hymn complex) | Devata: Apāmārga (plant-deity/medicine as personified agent) | 3 Mantras

Sukta 66

हा एक-ऋचांचा अथर्ववैदिक मंत्र ‘भरकटलेला’ ब्रह्म—मंत्रशक्ती व यज्ञकर्माची कार्यक्षमता—याची आठवण करून देतो; ते उघड्या परिसरात (मध्याकाश, वारा, झाडे, झुडपे/दाटी) भटकत जाऊन कुठे तरी स्थिरावले आहे असे सूचित करतो. पवित्र सामर्थ्य ज्या-ज्या ठिकाणी आश्रय घेऊ शकते ती स्थाने नामनिर्देश करून आणि त्याला परत येण्याची आज्ञा देऊन, हा मंत्र कर्त्याची रक्षणकारी व कार्यसाधक शक्ती पुनर्स्थापित करतो; त्यामुळे विधी पुन्हा ‘लागू’ होऊन परिणामकारक ठरतो.

Rishi: Atharvanic tradition (anonymous/collective in many AV apotropaic pieces) | Devata: Brahman (mantra-power) personified; secondarily Vāta/Antarikṣa as loci | 1 Mantras

Sukta 67

हा एक-ऋचात्मक पुनर्स्थापन मंत्र व्यक्तीची हरवलेली किंवा क्षीण झालेली शक्ती—वीर्य (इंद्रिय), स्वत्व (आत्मन्), संपत्ती (द्रविण), आणि ब्राह्मण तेज/ब्रह्मशक्ती (ब्राह्मण)—परत बोलावतो. पुढे तो धिष्ण्य अग्नींना सर्व काही ‘त्याच्या योग्य स्थानावर’ पुन्हा प्रस्थापित करण्याची विनंती करतो. त्यामुळे हा मंत्र वैयक्तिक पुनर्घटनाचा उपायही ठरतो आणि गृह्य-यज्ञकर्मातील व्यवस्था पुन्हा नीट लावणारा पुनर्क्रमण-उपचारही ठरतो.

Rishi: Atharvanic tradition (often anonymous in such restorative formulas) | Devata: Indriya/Ātman (personified faculties); Agni (as dhīṣṇya fires) | 1 Mantras

Sukta 68

AV 7.68 हे सरस्वतीला उद्देशून केलेले संक्षिप्त स्तोत्र आहे. मान्य होईल अशी आहुती अर्पण करून संततीद्वारे गृहवंशाची अखंडता सुरक्षित करण्यासाठी याचा उपयोग होतो. सरस्वतीचे दिव्य “विधी/आदेश” घरातील समृद्धीशी जोडलेले दाखवले आहेत, आणि पितरांना यज्ञ ज्या “मुखा”तून पार पडतो ते म्हणून स्पष्टपणे संबोधून अर्पण त्यांच्याशी निगडित केले आहे. शेवटी, देवीच्या कृपादृष्टीखालीच राहावे अशी विनंती करून विधीची पूर्णता केली जाते.

Rishi: Traditionally Atharvanic/Angirasa milieu (hymn to Sarasvatī; specific r̥ṣi varies by anukramaṇī) | Devata: Sarasvatī | 3 Mantras

Sukta 69

या एक-मंत्र शांती सूक्तात दैनंदिन चक्राचे अधिपती असलेल्या कल्याणकारी शक्तींना—वायू, सूर्य, दिवस, रात्र आणि उषा—जप करणाऱ्याच्या हितासाठी अनुकूल रीतीने एकरूप होण्याची प्रार्थना केली आहे. श्वास (वात), उष्णता व प्राणशक्ती (सूर्य) यांना आशीर्वाद देऊन आणि काळाची सुरक्षित आलटून-पालटून येणारी व्यवस्था (अहनी/रात्री/उषा) स्थिर करून, विशेषतः रात्रीशी निगडित अदृश्य संकटांचे शमन करणे तसेच आरोग्य व सौभाग्य दृढ करणे हा याचा उद्देश आहे.

Rishi: Atharvanic tradition | Devata: Vāta, Sūrya, Ahanī (Days), Rātrī (Nights), Uṣas (Dawn) as beneficent powers | 1 Mantras

Sukta 70

हे लघु अभिचारिक सूक्त शत्रू व्यक्ती (किंवा दुष्ट शक्ती)ला स्थिर करून गप्प करण्यासाठीचे बळजबरीचे मंत्रकर्म आहे. विधीपूर्वक त्यांच्या हातांना व तोंडाला ‘बंधन’ घालून स्तंभित करणे आणि त्यांच्या यज्ञाची प्रभावीता कोसळवणे हा याचा हेतू आहे. घोर रूपातील अग्नीला आवाहन करून, कार्यकारी शक्ती म्हणून मन्यु (क्रोध) जागृत केला जातो, ज्यामुळे विरोधकाचे हविस/आज्य आघातग्रस्त होऊन त्यांचा विधी सिद्धीपर्यंत पोहोचू नये असा अडथळा निर्माण होतो.

Rishi: Atharvanic/Angiras-type attribution (hymn-level tradition) | Devata: Agni (ghora), with Manyu (wrath) as operative power | 5 Mantras

Deities of Anuvaka 7

  • Agni

    Protector and purifier (tapas-kindler, durita-destroyer, settlement-guardian)

    In 3 hymns

  • ApamargaApāmārga (plant power)

    Healer and cleanser (counter-curse, stain-remover)

    In 1 hymn

  • SarasvatiSarasvatī

    Bestower (rite-success, progeny, domestic continuity)

    In 1 hymn

  • Brahmanmantra-power, ritual efficacy

    Restorer (recalled sacred potency)

    In 1 hymn

  • Indriya / AtmanIndriya / Ātman (vital faculties)

    Restorer (vigor and selfhood)

    In 1 hymn

  • VataVāta (Wind)

    Protector (breath/health alignment)

    In 1 hymn

  • SuryaSūrya (Sun)

    Protector (warmth, order, wellbeing)

    In 1 hymn

  • UshasUṣas (Dawn)

    Protector (auspicious beginning)

    In 1 hymn

  • AhoratraAhorātra (Days and Nights)

    Protector (rhythmic stability and welfare)

    In 1 hymn

  • Omen-averting Shanti forcesOmen-averting Śānti forces (prāyaścitta)

    Pacifier (enas/inauspiciousness neutralization)

    In 1 hymn

  • Binding / nirodha forceabhi-cāra

    Restrainer (silencing and immobilizing hostility)

    In 1 hymn

Inside Anuvaka 7

The theme

Re-centering sacred power: kindling Agni-tapas, restoring lost brahman/indriya, and neutralizing omens and hostile speech

Threads through it

  • Agni as tapas-generator, hearth-center, and remover of durita
  • Śānti/prāyaścitta for omen-bird contact and daily-cycle harmonization
  • Ritual recovery of “strayed” Brahman and recalled faculties (indriya, ātman, draviṇa)
  • Plant-based cleansing with Apāmārga to expel śamala and counter-curses
  • Sarasvatī for accepted offering and household continuity through progeny
  • Abhicāra restraint: binding/silencing an adversary

Who it serves

For householders and ritual specialists facing inauspicious omens, loss of potency or confidence, need for purification and protection, securing progeny/prosperity, and curbing hostile aggression or slander.

What it heals

  • Inauspicious omen-contact and resulting enas (guilt/defilement)Sukta 7.64
  • Loss or weakening of vigor, selfhood, and confidence (indriya/ātman decline)Sukta 7.67
  • Ritual inefficacy or “strayed” mantra-power (brahman wandering)Sukta 7.66
  • Need for purification from inner stain (śamala) and countering curses/hostile imprecationsSukta 7.65
  • Misfortune, obstacles, and danger requiring protective crossing (durita-pārayaṇa)Sukta 7.63
  • Household continuity: acceptance of offering and securing progenySukta 7.68
  • Daily-cycle imbalance affecting wellbeing (breath, warmth, rest)Sukta 7.69
  • Hostile speech/attack; need to immobilize and silence an adversarySukta 7.70
  • Establishing a protected hearth-center and routing hostile forces around the dwellingSukta 7.62
  • Generating disciplined potency (tapas) for protection and successSukta 7.61

Frequently Asked Questions

They re-establish auspicious, effective power in and around the household—through Agni’s tapas and protection, recovery of lost brahman/indriya, and śānti against omens and hostility.

AV 7.64 addresses enas from an omen-bird via prāyaścitta-śānti, and AV 7.65 uses Apāmārga as a cleansing counter-curse to drive away śamala and hostile imprecations.

Protection is prominent in Agni hymns (7.61–7.63) and the daily-cycle śānti (7.69), while coercive restraint is explicit in the binding/silencing charm of AV 7.70.

Read Atharva Veda in the Vedapath app

Scan the QR code to open this directly in the app, with word-by-word meanings, Sanskrit recitation where available, and more.

Download on the App StoreGet it on Google Play

Continue reading in the Vedapath app

Open in App
Download on the App StoreGet it on Google Play