Atharva Veda Anuvaka 7
Kanda 610 Suktas31 Mantras

Anuvaka 7

मुख्य विषय: शुद्धीकरण, सामाजिक ऐक्य, आणि शत्रुबलांविरुद्ध निर्णायक संरक्षण यांच्या द्वारा आयुष्य/वर्चस् पुनर्स्थापित करून सुरक्षित ठेवणे. उपविषय: आपः (जल), सूर्य, अग्नी, वायु, द्यावा–पृथिवी यांच्याकडून शुद्धी व माधुर्य-प्रसाद प्राप्त करणे; निरृतीच्या बंधन/पाशरूप आपत्तीपासून मुक्त होऊन प्राणशक्तीकडे पुनरागमन; रणभूमी व परिघाचे संरक्षण—शत्रूंना निष्प्रभ करून पळवून लावणे; सामूहिक सम्मनस्य (एकचित्तता) व एकसंकल्प; वर्चस्, यश, आणि प्रभावी वाक् (प्रेरक वाणी) प्राप्त करणे.

Kinds of charm

Bhaishajya (healing): 3Paushtika (prosperity): 3Abhicharika (against foes): 3Shantika (pacifying): 1

Suktas in Anuvaka 7

Sukta 61

हा लघु अथर्ववैदिक सूक्त उपचार–समृद्धीची याचना आणि मंत्र-अधिकाराची ठाम प्रतिष्ठापना यांचा संगम करतो. आपः (जल) आणि सूर्य यांना माधुर्य, शुद्धी, आनंद व तेज प्रदान करण्याची विनंती केली जाते; तर सवितृ देव व्यापक वीर्य/उत्साहाची स्थापना करतो. पुढे सूक्त वाच् (दिव्य वाणी)च्या स्व-घोषणेकडे वळते: वाणी विश्वव्यवस्थेला क्रम देणारी शक्ती आपल्याकडे असल्याचे सांगते आणि जप करणाऱ्याचे उच्चार सामाजिक व यज्ञीयदृष्ट्या प्रभावी करते—‘अस्तित्व’ प्रदान करणारे, तसेच यज्ञाधार नसलेल्या विरोधकाला उभे राहण्याचा अधिकार/प्रतिष्ठा नाकारणारे.

Rishi: Atharvanic tradition | Devata: Āpaḥ, Sūrya, Viśve Devāḥ (tapo-jāḥ), Savitṛ | 3 Mantras

Sukta 62

हा लघु अथर्ववैदिक सूक्त शुद्धीकरण‑आणि‑उपचाराचा संक्षिप्त मंत्र असून, वैश्वानर (अग्नी), वात (वारा/प्राण) आणि द्यावा‑पृथिवी (द्युलोक‑पृथ्वी) या विश्वशुद्धिकारक शक्तींना आवाहन करून देहातील व विधीतील मलिनता दूर करतो. अशुद्धीचे निरसन यासोबतच सूनृता (कृपायुक्त सत्यवाणी), वर्चस् (तेजस्वी जीवनशक्ती), समृद्धी आणि दीर्घायुष्य अशी शुभप्राप्ती मागितली आहे; ती “दीर्घकाळ सूर्य उगवताना पाहणे” अशा शब्दांत व्यक्त होते.

Rishi: Atharvanic tradition (specific ṛṣi attribution varies in anukramaṇī lists) | Devata: Vaiśvānara (Agni), Vāta, Dyāvā-Pṛthivī | 3 Mantras

Sukta 63

हे संक्षिप्त अथर्ववैदिक स्तोत्र निरृतीच्या प्राणघातक बंधनाला—मानेचा दोर किंवा लोखंडी बेडी असे कल्पिलेल्या—सैल करून, रुग्णाला आयुः (जीवनकाल), वर्चस् (तेजस्वी कांति), आणि बल (शक्ती) यांकडे पुन्हा परत आणणारे संकट-तंत्र आहे. यात उकल व उद्धाराची भाषा यम व पितृ यांना उद्देशून केलेल्या नियमनिष्ठ आवाहनाशी जोडली आहे; तसेच नूतन समृद्धी व संरक्षणासाठी अग्नी प्रज्वलित करून गृहाग्नीच्या चौकटीत हा विधी दृढपणे ‘सील’ केला आहे.

Rishi: Atharvanic tradition (Anukramaṇī attribution varies; commonly Atharvan/Angiras-type for such apotropaic hymns) | Devata: Nirṛti (as the binding power), with the rite oriented to release into Āyus/Varcas/Bala | 4 Mantras

Sukta 64

हे संक्षिप्त सान्मनस्य सूक्त सामाजिक ऐक्यासाठी केंद्रित केलेले मंत्ररूप आहे: ते समूहाला एकच हेतू, हृदय आणि मन यांत बांधते, जेणेकरून गटबाजी न होता निर्णय व कृती उद्भवतील. ‘पूर्वीच्या’ देवांनी परस्पर संमतीने आपला वाटा वाटून घेतला या आदर्शावर मानवी एकता घडवून, दैवी सामंजस्यालाच समुदाय-एकजुटीचा नमुना ठरवते.

Rishi: Atharvanic tradition | Devata: Saṃmanasya (Concord) / Devāḥ as exemplars | 3 Mantras

Sukta 65

AV 6.65 हे एक संक्षिप्त युद्ध-अपोत्प्रायिक (अपायनिवारक) अभिचारमंत्र आहे. तो शत्रूचा रोष मंतरबळाने दाबतो, त्याची प्रहारशक्ती निष्प्रभ करतो (त्याला “हात नसल्यासारखा” करतो) आणि माघार घ्यायला भाग पाडतो. त्याची सिद्धी एका पुराणपूर्व उदाहरणावर आधारते—इंद्राने आदिकाळी असुरांना निरस्त्र केले—आणि मग मुक्त झालेली शक्ती विजयाकडे व यजमानाच्या धनसमृद्धीकडे वळवते.

Rishi: Atharvanic/Angirasic milieu (enemy-crushing charm complex; specific r̥ṣi attribution varies) | Devata: Indra-like repelling power / Parāśara (as personified expulsion) | 3 Mantras

Sukta 66

AV 6.66 हे रणांगणातील संरक्षणासाठीचे संक्षिप्त इंद्र-मंत्र आहे. तो शत्रूबलांना “निशस्त्र” करून इंद्राच्या निर्णायक प्रहारासाठी त्यांना त्याच्या स्वाधीन करतो. तीन झपाट्याच्या ऋचांमध्ये हा स्तोत्र हल्लेखोरांना स्तब्ध करतो, त्यांच्या अवयवांचे बळ क्षीण करतो आणि त्यांच्या डावपेचांची सल्लामसलत फोडून टाकतो—म्हणून सामना होण्यापूर्वीच धोका कोसळतो. शत्रू आधीच भग्न झाला आहे अशी घोषणा करणे हीच याची शक्ती; येऊ घातलेला हल्ला पळापळीच्या गोंधळात रूपांतरित होतो.

Rishi: Atharvanic tradition | Devata: Indra (with implicit hostile forces as object) | 3 Mantras

Sukta 67

हे संक्षिप्त आथर्वणिक सूक्त रक्षणात्मक तसेच आक्रमक स्वरूपाचा मंत्र आहे; तो सर्व मार्ग व प्रवेशद्वारे सुरक्षित करतो, शत्रुसैन्यांना गोंधळात टाकतो आणि त्यांच्या नेतृत्वाचा भंग करतो. प्रत्येक बाजूच्या वाटांवर पहारा देण्यासाठी इंद्र व पूषण यांना आवाहन केले आहे; भय व दिशाभूल शत्रूकडे वळवली जाते, ज्यामुळे समृद्धी—गोधनाच्या रूपाने—गायकाच्या बाजूला सुरक्षितपणे परत येते.

Rishi: Atharvanic tradition | Devata: Indra and Pūṣan | 3 Mantras

Sukta 68

हे संक्षिप्त वपन (दाढी/केस काढणे) सूक्त देह-शुश्रूषेतील एका सौंदर्यकर्माला रक्षणात्मक संस्कार म्हणून पवित्र ठरवते; इजा व अशुद्धी टळावी म्हणून दैवी कौशल्याचे आवाहन करते. सवितृदेवाने सोमाचा (आणि वरुणाचा) राजोपम आदर्शाप्रमाणे केलेल्या वपनाशी मानवी वपनाची सांगड घालून, संभाव्य धोकादायक कृतीला वर्चस् (तेज), दीर्घायुष्य, निर्मळ दृष्टी आणि गायी, घोडे व संतती यांतील समृद्धी देणाऱ्या विधीत रूपांतरित करते.

Rishi: Atharvanic tradition | Devata: Savitar; Vāyu; Ādityas, Rudras, Vasus; Soma (as royal paradigm) | 3 Mantras

Sukta 69

AV 6.69 हे वर्चस् (तेजस्वी प्रभाव), यशस् (लोकप्रसिद्धी) आणि भर्गस्-युक्त वाच् (प्रकाशमान, पटवून देणारी वाणी) प्राप्त करण्यासाठीचे संक्षिप्त पौष्टिक सूक्त आहे. वाणी, सुवर्ण, पशुधन, उत्सवी पेय, माधुर्य अशा प्रतिष्ठित सामाजिक क्षेत्रांतून ते तेज ओढून घेते व ते याचकात एकवटते; आणि शेवटी अश्विनौंच्या अभिषेकाने अशी सिद्धी होते की त्याचे शब्द लोक अनुसरतात.

Rishi: Atharvanic tradition (often anonymous in AV; associated with Aśvin-invocations for vāc and success) | Devata: Aśvinau (the twin healers), with vāc-brilliance (bhárgas) as the sought power | 3 Mantras

Sukta 70

हे लघु पौष्टिक सूक्त एक व्यवहार्य पशुवैद्यकीय मंत्र आहे. ‘अघ्न्या’ (वध न करावी अशी, पवित्र गाय) असलेल्या मातागायीने वासराला स्वीकारावे, त्याच्या मागे जावे आणि त्याला दूध पाजावे—हा याचा हेतू आहे. ‘यथा… तथा…’ (“जसे… तसे…”) अशा पुनरुक्त उपमांद्वारे—अप्रतिरोध्य आसक्ती/हाव, माग काढणे/शोध घेणे, आणि यांत्रिकरीत्या घट्ट बांधल्यासारखी जखडण—हा मंत्र गायीचे मनस् (लक्ष/माया) वासरावर ‘बांधतो’, योग्य मातृत्ववर्तन पुनर्स्थापित करतो आणि गृहसमृद्धी टिकवतो.

Rishi: Atharvanic tradition (household/cattle charm corpus) | Devata: Aghnyā (the cow as sacral being) / manas-binding efficacy | 3 Mantras

Deities of Anuvaka 7

  • Indra

    Protector-destroyer (smites foes; secures victory and safety)

    In 3 hymns

  • PushanPūṣan

    Protector-guide (guards paths and approaches; supports order)

    In 1 hymn

  • ApasĀpas (Waters)

    Healer-purifier (cleanses, sweetens, restores wellbeing)

    In 1 hymn

  • SuryaSūrya (Sun)

    Revitalizer-illuminator (radiance, joy, purification)

    In 1 hymn

  • Agni VaishvanaraAgni Vaiśvānara

    Purifier-healer (burns away impurity; restores order in the body)

    In 1 hymn

  • VataVāta (Wind / Breath)

    Healer-reviver (animates, clears, rebalances breath/vitality)

    In 1 hymn

  • Dyava-PrithiviDyāvā-Pṛthivī (Heaven-Earth)

    Stabilizer-purifier (cosmic support; cleansing and grounding)

    In 1 hymn

  • NirritiNirṛti

    Afflicter (calamity-bond to be loosened and expelled)

    In 1 hymn

Inside Anuvaka 7

The theme

Restoring and safeguarding vitality (āyus/varcas) through purification, social concord, and decisive protection against hostile forces

Threads through it

  • Purification and sweetness from Waters, Sun, Agni, Wind, Heaven–Earth
  • Release from Nirṛti’s binding/fettering calamity and return to life-force
  • Battlefield and perimeter protection; disabling and routing enemies
  • Collective concord (saṃmanasya) and unified intention
  • Acquisition of varcas, yaśas, persuasive vāc (radiant speech)
  • Ritualized bodily grooming (vapanam) as protective saṃskāra
  • Veterinary prosperity: cow accepting and nursing the calf

Who it serves

Crisis moments (illness, danger, misfortune), communal decision-making and harmony, personal charisma and speech, wartime/security needs, everyday purity rites, and livestock management.

What it heals

  • General impurity/inner pollution needing cleansing and sweetness (śuddhi, mādhurya, prasāda)Sukta 6.61, 6.62
  • Life-threatening calamity or wasting affliction imagined as Nirṛti’s bond/fetter (release for āyus, bala, varcas)Sukta 6.63
  • Psychosocial discord, factionalism, and lack of shared resolve (group cohesion)Sukta 6.64
  • Acquiring radiant presence, fame, and compelling speech (varcas/yaśas/vāc)Sukta 6.69
  • Risk of injury/impurity during shaving or grooming; need for protective bodily riteSukta 6.68
  • Livestock issue: mother-cow refusing calf; failure to follow/nurse (herd prosperity)Sukta 6.70
  • Threat from enemies/attackers; need for protection, immobilization, and routing of hostile forcesSukta 6.65, 6.66, 6.67

Frequently Asked Questions

It concentrates on restoring and safeguarding vitality through purification (Waters, Sun, Agni, Wind), loosening calamity-bonds (Nirṛti), building social concord, and deploying strong protective/martial charms—alongside prosperity rites for varcas and cattle.

The most explicitly martial-apotropaic set is AV 6.65–6.67, with Indra central (and Pūṣan assisting in 6.67) to disable, confuse, and rout hostile forces and secure approaches.

Prosperity is sought as varcas, yaśas, and brilliant speech in AV 6.69, while practical household/ritual needs are addressed through the vapanam (shaving) protection in 6.68 and the veterinary cow–calf nursing charm in 6.70.

Read Atharva Veda in the Vedapath app

Scan the QR code to open this directly in the app, with word-by-word meanings, Sanskrit recitation where available, and more.

Download on the App StoreGet it on Google Play

Continue reading in the Vedapath app

Open in App
Download on the App StoreGet it on Google Play