Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 27

तत्र गव्यूति मात्रं तु विष्णुक्षेत्रं सनातनम् । देशांतरं गता ये च दण्डोद्भेदे म्रियंति वै । यावत्कल्पसहस्राणि विष्णुलोकं व्रजंति ते

tatra gavyūti mātraṃ tu viṣṇukṣetraṃ sanātanam | deśāṃtaraṃ gatā ye ca daṇḍodbhede mriyaṃti vai | yāvatkalpasahasrāṇi viṣṇulokaṃ vrajaṃti te

Dort, über die Ausdehnung einer gavyūti, liegt das ewige heilige Gebiet Viṣṇus. Selbst wer aus anderen Ländern kommt—wenn er wahrlich in Daṇḍodbheda stirbt—gelangt für Tausende von Kalpas in Viṣṇus Welt.

tatrathere
tatra:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (adverb of place)
gavyūtia gavyūti (a measure of distance)
gavyūti:
Visheshya (Head noun/विशेष्य)
TypeNoun
Rootgavyūti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन (मात्रम् इति विशेष्यसंबन्धे)
mātramonly/merely (in extent)
mātram:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootmātra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; परिमाणवाचक-विशेषण
tuindeed/but
tu:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle: emphasis/contrast)
viṣṇukṣetramViṣṇu’s sacred region
viṣṇukṣetram:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootviṣṇu (प्रातिपदिक) + kṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (विष्णोः क्षेत्रम्)
sanātanameternal
sanātanam:
Karta (Subject complement/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsanātana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (विष्णुक्षेत्रम्) सनातनम्
deśāntaramanother place
deśāntaram:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdeśa (प्रातिपदिक) + antara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (देशस्य अन्तरम् = other place)
gatāḥhaving gone
gatāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Root√gam (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; (ये) गताः
yewho
ye:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; सम्बन्ध-सर्वनाम
caand
ca:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
daṇḍodbhedein Daṇḍodbheda
daṇḍodbhede:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootdaṇḍa (प्रातिपदिक) + udbheda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (स्थाननाम)
mriyantedie
mriyante:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√mṛ (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन; आत्मनेपद
vaiindeed
vai:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphatic particle)
yāvatfor as long as
yāvat:
Kāla-adhikarana (Time limit/काल)
TypeIndeclinable
Rootyāvat (अव्यय)
Formअव्यय; परिमाण/अवधि-वाचक (until/as long as)
kalpasahasrāṇithousands of kalpas
kalpasahasrāṇi:
Kāla-adhikarana (Duration/काल)
TypeNoun
Rootkalpa (प्रातिपदिक) + sahasra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन; समासः—तत्पुरुषः (कल्पानां सहस्राणि)
viṣṇulokamViṣṇu’s world
viṣṇulokam:
Gati-karma (Goal/Object of motion/गति-कर्म)
TypeNoun
Rootviṣṇu (प्रातिपदिक) + loka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (विष्णोः लोकम्)
vrajantigo
vrajanti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vraj (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन; परस्मैपद
tethey
te:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; सर्वनाम

Śiva (Īśvara)

Tirtha: Daṇḍodbheda (Viṣṇu-kṣetra extent one gavyūti)

Type: kshetra

Listener: Devī (contextual addressee in the passage)

Scene: A map-like sacred landscape showing a marked boundary of one gavyūti around Daṇḍodbheda; pilgrims from distant lands arrive; a serene passing of a devotee at the tīrtha is depicted with Viṣṇu’s attendants guiding the soul upward toward Viṣṇuloka.

D
Daṇḍodbheda
V
Viṣṇukṣetra
V
Viṣṇuloka
P
Prabhāsa Kṣetra

FAQs

A tīrtha is not limited by birthplace—pilgrims from anywhere gain exalted destiny through sanctified death in a holy field.

Daṇḍodbheda, identified as an eternal Viṣṇu-kṣetra within Prabhāsa Kṣetra.

No specific rite is prescribed; the verse emphasizes the salvific potency of the place, especially at life’s end.