Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 49

दशरथ उवाच । अद्यप्रभृति पिंगाक्ष पीडा कार्या न कस्यचित् । देवासुरमनुष्याणां पशुपक्षिसरीसृपाम्

daśaratha uvāca | adyaprabhṛti piṃgākṣa pīḍā kāryā na kasyacit | devāsuramanuṣyāṇāṃ paśupakṣisarīsṛpām

دَشرتھ نے کہا: آج سے، اے پِنگاکش! کسی پر بھی کوئی اذیت نہ ڈالی جائے—خواہ وہ دیوتا ہوں، اسور، انسان، جانور، پرندے یا رینگنے والے جاندار۔

daśarathaḥDaśaratha
daśarathaḥ:
Karta (Speaker/Subject)
TypeNoun
Rootdaśaratha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Main verb)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
adyatoday
adya:
Kāla-adhikaraṇa (Time)
TypeIndeclinable
Rootadya (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (temporal adverb)
prabhṛtifrom (now) onward
prabhṛti:
Kāla-adhikaraṇa (Time-from)
TypeIndeclinable
Rootprabhṛti (अव्यय)
Formअव्यय; आरम्भबोधक (from/beginning with)
piṅgākṣaO tawny-eyed one
piṅgākṣa:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootpiṅga (प्रातिपदिक) + akṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (पिङ्गे अक्षिणी यस्य)
pīḍāaffliction; torment
pīḍā:
Karma (Object of kāryā—thing to be done)
TypeNoun
Rootpīḍā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
kāryāshould be done (i.e., should be inflicted)
kāryā:
Vidhi (Obligation predicate)
TypeAdjective
Rootkṛ (धातु) + ya (कृत् प्रत्यय) / kārya (प्रातिपदिक)
Formकृत्य-प्रत्यय (यत्/य), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विधेय-विशेषण (to be done)
nanot
na:
Pratiṣedha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
kasyacitof anyone
kasyacit:
Sambandha (Genitive—‘of anyone’)
TypeNoun
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन; अनिश्चितार्थ (indefinite)
deva-asura-manuṣyāṇāmof gods, demons, and humans
deva-asura-manuṣyāṇām:
Sambandha (Genitive—class affected)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक) + asura (प्रातिपदिक) + manuṣya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (देवाश्च असुराश्च मनुष्याश्च)
paśu-pakṣi-sarīsṛpāmof animals, birds, and reptiles
paśu-pakṣi-sarīsṛpām:
Sambandha (Genitive—class affected)
TypeNoun
Rootpaśu (प्रातिपदिक) + pakṣin (प्रातिपदिक) + sarīsṛpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (पशवश्च पक्षिणश्च सरीसृपाश्च)

Daśaratha

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: (frame audience of the māhātmya)

Scene: King Daśaratha, in a solemn vow, addresses the tawny-eyed deity/planetary power, proclaiming universal protection for gods, demons, humans, animals, birds, and reptiles within the sacred precinct.

D
Daśaratha
Ś
Śani (addressed as Piṅgākṣa)

FAQs

A righteous ruler seeks welfare for all beings, extending compassion beyond humans to the entire living world.

Prabhāsakṣetra is the māhātmya framework in which this welfare-centered boon is narrated.

No ritual is prescribed here; it is a boon-request grounded in universal non-harm and welfare.