Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

यक्षविद्याधराकीर्णं किन्नरैरुपशोभितम् । चंदनागुरुकर्पूरैरशोकैस्तिलकैः शुभैः

yakṣavidyādharākīrṇaṃ kinnarairupaśobhitam | caṃdanāgurukarpūrairaśokaistilakaiḥ śubhaiḥ

وہ مقام یَکشوں اور وِدیادھروں سے بھرا ہوا تھا اور کِنّروں کی زیبائش سے آراستہ؛ چندن، اَگرو اور کافور کی خوشبو سے معطر، اور مبارک اَشوکا اور تِلک کے درختوں سے مزین تھا۔

यक्षविद्याधराकीर्णम्filled with Yakṣas and Vidyādharas
यक्षविद्याधराकीर्णम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयक्ष (प्रातिपदिक) + विद्याधर (प्रातिपदिक) + आकीर्ण (आ-कीर् (धातु) + क्त, कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (पर्वतम् इति); तृतीया-तत्पुरुषार्थः—यक्ष-विद्याधरैः आकीर्णम् (filled with Yakṣas and Vidyādharas)
किन्नरैःby Kinnaras
किन्नरैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकिन्नर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
उपशोभितम्adorned
उपशोभितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप-शुभ्/शोभ् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (पर्वतम् इति)
चन्दनागुरुकर्पूरैःwith sandalwood, agaru, and camphor
चन्दनागुरुकर्पूरैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootचन्दन (प्रातिपदिक) + अगुरु (प्रातिपदिक) + कर्पूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (sandalwood, agaru, and camphor)
अशोकैःwith aśoka trees
अशोकैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअशोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
तिलकैःwith tilaka trees/plants
तिलकैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतिलक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
शुभैःauspicious, beautiful
शुभैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (चन्दनादिभिः/अशोकादिभिः)

Īśvara (narrator voice as given in the verse)

Tirtha: Prabhāsakṣetra

Type: kshetra

Scene: A radiant sacred grove in Prabhāsa: Yakṣas and Vidyādharas moving among perfumed trees; Kinnaras ornamenting the scene; air heavy with sandal, agaru, and camphor; aśoka and tilaka trees framing a luminous tīrtha-landscape.

Y
Yakṣas
V
Vidyādharas
K
Kinnaras
C
Candanā (sandal)
A
Agaru
K
Karpūra (camphor)
A
Aśoka (tree)
T
Tilaka (tree)

FAQs

A tīrtha is portrayed as a meeting-ground of the natural and the supernatural, where purity, fragrance, and beauty signify sanctity.

The Kṛtasmarā mountain within the Prabhāsa-kṣetra landscape.

None; the verse is a māhātmya-style eulogy of the site’s divine and auspicious environment.