Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 37

एतस्मिन्नेव काले तु उत्पातास्तत्र दारुणाः । अपसव्यं मृगाश्चक्रुः पशवः पक्षिणश्च ये । तान्दृष्ट्वा चिन्तयामास मुद्गलो विस्मयान्वितः

etasminneva kāle tu utpātāstatra dāruṇāḥ | apasavyaṃ mṛgāścakruḥ paśavaḥ pakṣiṇaśca ye | tāndṛṣṭvā cintayāmāsa mudgalo vismayānvitaḥ

اسی وقت وہاں ہولناک بدشگون نشانیاں ظاہر ہوئیں؛ درندے، مویشی اور پرندے الٹی سمت، یعنی بائیں طرف، چلنے لگے۔ یہ علامتیں دیکھ کر مُدگل حیرت سے بھر کر دل میں غور کرنے لگا۔

एतस्मिन्in this
एतस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
एवindeed/just
एव:
Sambandha (Emphasis particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात; अवधारण (emphasis/only)
कालेtime
काले:
Kala/Adhikarana (Time-locus/काल-अधिकरण)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
तुand/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात
उत्पाताःportents/omens
उत्पाताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootउत्पात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय
दारुणाःterrible
दारुणाः:
Karta (Subject-qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootदारुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (उत्पाताः)
अपसव्यम्to the left/inauspiciously
अपसव्यम्:
Manner (Kriya-visheshaṇa)
TypeIndeclinable
Rootअपसव्य (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण अव्ययवत् प्रयोग; ‘leftward/inauspiciously’
मृगाःdeer/animals
मृगाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
चक्रुःdid/made
चक्रुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
पशवःbeasts/cattle
पशवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपशु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
पक्षिणःbirds
पक्षिणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपक्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक निपात (conjunction)
येwhich/who
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
तान्those
तान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Gerundial action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund)
चिन्तयामासpondered/thought
चिन्तयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√चिन्त् (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; ‘began to think/pondered’
मुद्गलःMudgala
मुद्गलः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमुद्गल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विस्मयान्वितःfilled with astonishment
विस्मयान्वितः:
Karta (Subject-qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootविस्मय + अन्वित (प्रातिपदिक; √इ (धातु) क्त-प्रत्ययान्त ‘अन्वित’)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः तृतीया-तत्पुरुष—‘विस्मयेन अन्वितः’ (endowed with wonder)

Pulastya (narration)

Tirtha: Arbuda/Arbudācala (contextual)

Type: peak

Scene: A hermitage near a rugged sacred mountain; animals and birds circle and move leftward (apasavya), wind and dust rise; Mudgala stands still, eyes widened in contemplative wonder as the sky darkens with portent.

M
Mudgala
U
Utpāta (omens)
M
Mṛga (animals)
P
Pakṣi (birds)

FAQs

Purāṇic dharma emphasizes discernment: omens signal moral-spiritual imbalance, prompting reflection rather than rash action.

The signs occur within the Arbuda Khaṇḍa locale (the sacred region around Mudgala’s residence, earlier tied to Māmu-hrada).

No explicit ritual is stated; the verse presents utpāta-lakṣaṇa (omen-signs) and the sage’s contemplative response.