Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 5

श्रुतिस्मृतिविरुद्धं च कर्म सद्भिर्विगर्हितम् । जामदग्न्येन तच्चीर्णं कस्मात्सूत वदस्व नः

śrutismṛtiviruddhaṃ ca karma sadbhirvigarhitam | jāmadagnyena taccīrṇaṃ kasmātsūta vadasva naḥ

یہ عمل شروتی اور سمرتی کے خلاف ہے اور نیک لوگوں کے نزدیک قابلِ مذمت ہے۔ پھر جامدگنیہ نے اسے کیوں کیا؟ اے سوتا، ہمیں بتائیے۔

श्रुति-स्मृति-विरुद्धम्contrary to śruti and smṛti
श्रुति-स्मृति-विरुद्धम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रुति + स्मृति + विरुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (श्रुतिस्मृत्योः विरुद्धम्)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
कर्मact/ritual deed
कर्म:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सद्भिःby the good (people)
सद्भिः:
Karana (Agent-in-passive/Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
विगर्हितम्condemned
विगर्हितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootवि + गर्ह् (धातु) → विगर्हित (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘निन्दितम्’
जामदग्न्येनby Jāmadagnya (Paraśurāma)
जामदग्न्येन:
Karana (Agent-in-passive/Instrument/करण)
TypeNoun
Rootजामदग्न्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
चीर्णम्performed
चीर्णम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootचर् (धातु) → चीर्ण (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘आचरितम्/कृतम्’
कस्मात्from what reason?/why?
कस्मात्:
Hetu (Cause/Reason/हेतु)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन; प्रश्नवाचक
सूतO Sūta
सूत:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative/सम्बोधन), एकवचन
वदस्वtell/speak
वदस्व:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलोट् (Imperative/आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
नःto us/for us
नः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th) / चतुर्थी (4th) बहुवचन-रूप (enclitic); अत्र ‘अस्माकम्/अस्मभ्यं’

Ṛṣis (the sages)

Type: kshetra

Listener: Sūta

Scene: A circle of brāhmaṇas/sages questioning the Sūta: one points to a manuscript labeled śruti-smṛti, another gestures in disapproval, demanding why Jāmadagnya performed a censured act.

Ś
Śruti
S
Smṛti
J
Jāmadagnya (Paraśurāma)
S
Sūta

FAQs

Dharma is measured against śāstra: even revered figures are examined through the lens of Śruti–Smṛti and the judgment of the righteous.

The inquiry continues within the Rāmahrada episode; the focus is on the reason behind the act rather than a new tīrtha.

No prescription; it raises a doctrinal problem—how a Śruti–Smṛti-contrary act could be attributed to Jāmadagnya.