Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 16

चांद्रायणशतं प्रादात्सुभद्रायाहिताग्नये । सर्वभंडपरित्यागं पुनराधानमेव च

cāṃdrāyaṇaśataṃ prādātsubhadrāyāhitāgnaye | sarvabhaṃḍaparityāgaṃ punarādhānameva ca

اس نے سُبھدرَا کو—جو آہِتاگنی (مقدس آگ قائم رکھنے والی) تھی—چاندْرایَن کے سو ورت مقرر کیے؛ اور تمام گھریلو برتنوں کے ترک کرنے اور آگوں کو ازسرِنو قائم کرنے کا بھی حکم دیا۔

चांद्रायणशतम्a hundred cāndrāyaṇa penances
चांद्रायणशतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचांद्रायण + शत (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्; द्विगु-समासः (शतं चांद्रायणानाम्)
प्रादात्gave/prescribed
प्रादात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-दा (धातु)
Formलुङ्-लकारः (अनद्यतनभूत/aorist), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
सुभद्रायto Subhadrā
सुभद्राय:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootसुभद्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, चतुर्थी-विभक्तिः (सम्प्रदान), एकवचनम्
आहिताग्नयेto the one with established fires (āhitāgni)
आहिताग्नये:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootआहित + अग्नि (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गे, चतुर्थी-विभक्तिः (सम्प्रदान), एकवचनम्; बहुव्रीहिः (आहिताः अग्नयः यस्य—one who has established sacred fires)
सर्वभण्डपरित्यागम्abandonment of all possessions
सर्वभण्डपरित्यागम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व + भण्ड + परित्याग (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्; तत्पुरुषः (सर्वस्य भण्डस्य परित्यागः)
पुनराधानम्re-establishment (again)
पुनराधानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुनः + आधान (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्; अव्ययीभावः (पुनः आधानम्—re-establishment, esp. of fires/rites)
एवindeed/just
एव:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपातः (emphatic particle)
and
:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)

Unspecified narrator (prescription of expiations)

Type: kshetra

Scene: The ācārya pronounces a severe penance: ‘a hundred Cāndrāyaṇas’; Subhadrā, an āhitāgni, stands resolute. Household vessels are set aside; a new fire-altar is prepared for punar-ādhāna.

S
Subhadrā

FAQs

When ritual order is disturbed, restoration requires disciplined penance and the re-consecration of sacred domestic rites.

The tīrtha context is Nāgarakhaṇḍa’s Tīrthamāhātmya; this verse emphasizes household/ritual purification rather than naming the site.

A hundred Cāndrāyaṇa observances, abandonment of all vessels, and punarādhāna (re-establishing the sacred fires).