Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 35

सूकरः स्तब्धरोमापि विहाय निजयूथकम् । चरेद्वनशुनां मध्ये मुस्तान्यस्तेक्षणोबली

sūkaraḥ stabdharomāpi vihāya nijayūthakam | caredvanaśunāṃ madhye mustānyastekṣaṇobalī

کھردرے بالوں والا سور بھی اپنا جھنڈ چھوڑ کر کاشی کی بےخوف سرزمین میں جنگلی کتّوں کے بیچ پھرتا ہے—قوی ہوتے ہوئے بھی نگاہ ادب سے جھکی رہتی ہے۔

सूकरःthe boar
सूकरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्तब्ध-रोमाwith bristling hair
स्तब्ध-रोमा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्तब्ध (प्रातिपदिक) + रोमन्/रोम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय-समासः (स्तब्धं रोम यस्य); विशेषणम् (सूकरः)
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle), समुच्चय/अपि-अर्थे
विहायhaving abandoned
विहाय:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootवि-हा (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund)
निज-यूथकम्his own herd
निज-यूथकम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिज (प्रातिपदिक) + यूथक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय-समासः (निजं यूथकम्)
चरेत्would roam / should roam
चरेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootचर् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
वन-शुनाम्of the wild dogs
वन-शुनाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक) + शुन्/श्वन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष-समासः (वनस्य शुनः)
मध्येin the midst
मध्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
मुस्त-अन्यस्त-ईक्षण-उबलीstrong, with eyes fixed on the musta-grass
मुस्त-अन्यस्त-ईक्षण-उबली:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootमुस्त (प्रातिपदिक) + न्यस्त (कृदन्त, नि-स्था धातोः क्त) + ईक्षण (प्रातिपदिक) + बली (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि-समासः (मुस्ते अन्यस्तं ईक्षणं यस्य सः; बली च) विशेषणम् (सूकरः)

Skanda

Tirtha: Kāśī / Avimukta-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A bristly boar, solitary after leaving its herd, walks calmly among a ring of wild dogs; despite its power, its eyes are lowered in gentleness, as if the very air of Kāśī commands peace.

K
Kāśī
S
Sūkara (boar)
V
Vanaśuna (wild dogs)

FAQs

The verse uses animal imagery to teach that Kāśī’s sanctity calms aggression and fear, pointing to inner peace gained in Śiva’s kṣetra.

Kāśī-kṣetra broadly; the verse does not isolate a particular ghat or tīrtha by name.

None; it is an illustrative praise (māhātmya) rather than a ritual instruction.