Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 16

चित्तावलोकविषयं बहिरंतरसंस्थितम् । प्रभासे तं विजानीहि प्रणवं लिंगरूपिणम्

cittāvalokaviṣayaṃ bahiraṃtarasaṃsthitam | prabhāse taṃ vijānīhi praṇavaṃ liṃgarūpiṇam

จงรู้จักพระองค์ ณ ปรภาสะ—เป็นอารมณ์แห่งการเพ่งจิตภายใน สถิตทั้งภายนอกและภายใน; คือปรณวะ ‘โอม’ เอง ปรากฏเป็นรูปแห่งลึงคะ

चित्तावलोकविषयम्object of the mind’s contemplation
चित्तावलोकविषयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootचित्त (प्रातिपदिक) + अवलोक (प्रातिपदिक) + विषय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (चित्तस्य अवलोकः) + तत्पुरुषः (अवलोकस्य विषयः)
बहिरन्तरसंस्थितम्situated outside and inside
बहिरन्तरसंस्थितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootबहिस् (अव्यय/प्रातिपदिक) + अन्तर (प्रातिपदिक) + संस्थित (कृदन्त; √स्था, क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; समासः—द्वन्द्वः (बहिः+अन्तर) ततः तत्पुरुषः/उपपद-समासः (…संस्थितम् = स्थितम्)
प्रभासेin Prabhāsa
प्रभासे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
तम्him/that
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
विजानीहिknow clearly; recognize
विजानीहि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + √ज्ञा (धातु)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम; उपसर्गः—वि
प्रणवम्Praṇava (Oṃ)
प्रणवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रणव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
लिङ्गरूपिणम्having the form of the liṅga
लिङ्गरूपिणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक) + रूपिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (लिङ्गं रूपं यस्य)

Deductive: narrator/teacher figure in Prabhāsa-māhātmya addressing the listener

Tirtha: Prabhāsa (Somnātha Liṅga)

Type: kshetra

Scene: A devotee-sage before the Somnātha Liṅga; the syllable Oṃ subtly formed as luminous mist above the Liṅga, extending into the devotee’s heart-lotus, showing outside-and-inside presence.

P
Prabhāsa
P
Praṇava (Oṃ)
L
Liṅga

FAQs

The Liṅga at Prabhāsa is to be contemplated as Oṃ itself—present within and without—uniting devotion with inner meditation.

Prabhāsa kṣetra explicitly.

An implicit practice is indicated: contemplation (dhyāna) on the Liṅga as praṇava (Oṃ).