Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 12

स्मरमाणाऽथ सा तस्य प्रभावं वरवर्णिनी । तीर्थमागत्य सद्भक्त्या स्नानं तत्र समाचरत् । चैत्रशुक्लतृतीयायां यामर्क्षे सूर्यवासरे

smaramāṇā'tha sā tasya prabhāvaṃ varavarṇinī | tīrthamāgatya sadbhaktyā snānaṃ tatra samācarat | caitraśuklatṛtīyāyāṃ yāmarkṣe sūryavāsare

ครั้นระลึกถึงอานุภาพอันน่าอัศจรรย์ของสถานนั้น นางผู้มีผิวพรรณงามได้มาถึงตีรถะ และด้วยภักติอันแท้จริงได้ประกอบพิธีอาบน้ำศักดิ์สิทธิ์ ณ ที่นั้น—ในติติที่สามแห่งปักษ์สว่างเดือนไจตรา ใต้นักษัตรของยมะ และในวันอาทิตย์

स्मरमाणाremembering
स्मरमाणा:
Karta (Agent participle/कर्ता)
TypeVerb
Root√स्मृ (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकालिक कर्तरि शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (present active participle); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय, अनुक्रमसूचक (then)
साshe
सा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
तस्यof that (water/place)
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग (Masc/Neut), षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
प्रभावम्power, efficacy
प्रभावम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
वर- वर्णिनीof excellent complexion/beauty
वर- वर्णिनी:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootवर (प्रातिपदिक) + वर्णिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifier of सा)
तीर्थम्the sacred ford (tīrtha)
तीर्थम्:
Karma (Goal as object with motion/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आगत्यhaving come
आगत्य:
Kriya (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootआ+√गम् (धातु) + ल्यप् (अव्ययीभाव/क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त/ल्यपन्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive)
सद्-भक्त्याwith true devotion
सद्-भक्त्या:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक) + भक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; साधन/हेतुवाचक (means/manner)
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक क्रियाविशेषण
समाचरत्performed
समाचरत्:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्+आ+√चर् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
चैत्र-शुक्ल-तृतीयायाम्on the bright third of Caitra
चैत्र-शुक्ल-तृतीयायाम्:
Adhikarana (Time locus/काल-अधिकरण)
TypeNoun
Rootचैत्र + शुक्ल + तृतीया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; कालवाचक
याम-ऋक्षेwhen the (Yāma-named) nakṣatra was
याम-ऋक्षे:
Adhikarana (Time locus/काल-अधिकरण)
TypeNoun
Rootयाम (प्रातिपदिक) + ऋक्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; नक्षत्रवाचक (name/descriptor of nakṣatra)
सूर्य-वासरेon Sunday
सूर्य-वासरे:
Adhikarana (Time locus/काल-अधिकरण)
TypeNoun
Rootसूर्य (प्रातिपदिक) + वासर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; वारवाचक (weekday)

Narrator (purāṇic narrator within Tīrthamāhātmya context; exact speaker not explicit in snippet)

Type: kund

Scene: Menakā, radiant and modestly adorned, approaches the sacred waters with folded hands; she steps into the pond/river for ritual bathing at midday; the sun is prominent; the atmosphere is reverent and serene.

M
Menakā (implied)
Y
Yama
S
Sūrya (Mārtaṇḍa)

FAQs

Devotional bathing at a tīrtha, performed with remembrance of its prabhāva, becomes a concentrated act of purification and merit.

The verse praises the tīrtha featured in Adhyāya 42 (Nāgarakhaṇḍa, Tīrthamāhātmya); the precise toponym lies in the surrounding passage.

Snāna (ritual bathing) at the tīrtha with sincere devotion, specifically timed to Caitra śukla tṛtīyā, Yama-nakṣatra, and Sunday.