Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 63

मूर्त्तामूर्त्तवैराजं तं सदसद्रूप मव्यम् । चिंतयित्वा विराड्रूपं न भूयःस्तनपो भवेत् । चातुर्मास्ये सकृदपि ध्यानात्कल्मषसंक्षयः

mūrttāmūrttavairājaṃ taṃ sadasadrūpa mavyam | ciṃtayitvā virāḍrūpaṃ na bhūyaḥstanapo bhavet | cāturmāsye sakṛdapi dhyānātkalmaṣasaṃkṣayaḥ

จงภาวนาถึงพระผู้ไม่เสื่อมสลาย คือ วิราช—ผู้ทรงมีรูปและเหนือรูป ผู้มีสภาวะครอบคลุมทั้งความมีและความไม่มี เมื่อได้พิจารณาพระรูปจักรวาล (วิราฏ) แล้ว ย่อมไม่กลับมาเกิดเป็นผู้มีร่างกายอีก แม้ภาวนาเพียงครั้งเดียวในกาลจาตุรมาสยะ ก็ยังทำลายบาปได้

मूर्तामूर्तवैराजम्the cosmic (Vairāja) form that is both manifest and unmanifest
मूर्तामूर्तवैराजम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootमूर्त (प्रातिपदिक) + अमूर्त (प्रातिपदिक) + वैराज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; द्वन्द्व-समासः (मूर्तश्च अमूर्तश्च) + वैराजम् (विराजसम्बन्धि)
तम्him/that (one)
तम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; सर्वनाम
सत्being/real
सत्:
Sambandha (सम्बन्ध/Compound member)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासाङ्ग (in compound)
असत्non-being/unreal
असत्:
Sambandha (सम्बन्ध/Compound member)
TypeNoun
Rootअसत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासाङ्ग (in compound)
रूपम्form/nature
रूपम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समासान्त (सदसद्रूपम्)
अव्यम्imperishable
अव्यम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootअव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषणम् (imperishable/unchanging)
चिन्तयित्वाhaving contemplated
चिन्तयित्वा:
Kriya (क्रिया/Preceding action)
TypeVerb
Rootचिन्त् (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभावः; पूर्वक्रिया (having contemplated)
विराड्रूपम्the Virāṭ-form (cosmic form)
विराड्रूपम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootविराज्/विराट् (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; तत्पुरुष-समासः (विराडः रूपम्)
not
:
Sambandha (सम्बन्ध/Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात (negation)
भूयःagain
भूयः:
Sambandha (सम्बन्ध/Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय/क्रियाविशेषण)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (again/further)
स्तनपःan infant (milk-drinker)
स्तनपः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootस्तनप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
भवेत्would become
भवेत्:
Kriya (क्रिया/Main verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
चातुर्मास्येin the Cāturmāsya period (four-month season)
चातुर्मास्ये:
Adhikarana (अधिकरण/Time)
TypeNoun
Rootचातुर्मास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण (time-locus)
सकृत्once
सकृत्:
Sambandha (सम्बन्ध/Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसकृत् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (once)
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (even/also)
ध्यानात्from (the act of) meditation
ध्यानात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootध्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; हेतुः/अपादान (cause/source)
कल्मषसंक्षयःdestruction of sin/impurity
कल्मषसंक्षयः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootकल्मष (प्रातिपदिक) + संक्षय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; तत्पुरुष-समासः (कल्मषस्य संक्षयः)

Brahmā (deduced from Brahmā–Nārada dialogue context in this adhyāya colophon)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Nārada

Scene: A cosmic Virāṭ form spanning worlds—yet simultaneously dissolving into formless radiance—while a sage meditates during monsoon Cāturmāsya, with clouds, lamps, and temple banners indicating the season of vows.

V
Virāj
V
Virāṭ
C
Cāturmāsya

FAQs

Contemplation of the Lord’s cosmic reality (Virāṭ/Virāj), especially in Cāturmāsya, purifies sin and leads toward freedom from rebirth.

The verse occurs within the Hāṭakeśvara-kṣetra Māhātmya section, though this particular shloka emphasizes the time-sacredness of Cāturmāsya more than a single tirtha act.

Dhyāna (meditation) even once during Cāturmāsya is prescribed as a sin-destroying practice.