Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 44

परमस्वादसंपूर्णं यत्र सिद्धाः समंततः । तस्माच्च द्विगुणं द्वीपं शाल्मलीवृक्षसंज्ञितम्

paramasvādasaṃpūrṇaṃ yatra siddhāḥ samaṃtataḥ | tasmācca dviguṇaṃ dvīpaṃ śālmalīvṛkṣasaṃjñitam

แดนนั้นเปี่ยมด้วยรสหวานอันประเสริฐยิ่ง และเหล่าสิทธะสถิตอยู่โดยรอบทุกทิศ ครั้นล่วงไปยังมีทวีปที่กว้างเป็นสองเท่า เลื่องชื่อด้วยนามแห่งต้นศาลมลี

परमस्वादसम्पूर्णम्completely filled with supreme taste
परमस्वादसम्पूर्णम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक) + स्वाद (प्रातिपदिक) + सम्पूर्ण (सम्+पॄ धातु, क्त; कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; ‘परमः स्वादः’ इति कर्मधारय + ‘स्वादेन सम्पूर्ण’ इति तत्पुरुषभाव
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक सम्बन्धबोधक (relative adverb)
सिद्धाःSiddhas (perfected beings)
सिद्धाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसिद्ध (सिध् धातु, क्त; कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, जातिवाचक संज्ञा
समन्ततःon all sides/everywhere
समन्ततः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसमन्ततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
तस्मात्from that
तस्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभूत पञ्चमी-रूप (ablatival indeclinable)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
द्विगुणम्double
द्विगुणम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वि (संख्या) + गुण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन
द्वीपम्island/continent
द्वीपम्:
Karma/Pradhana (Object or main referent/कर्म-प्रधान)
TypeNoun
Rootद्वीप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन
शाल्मलीवृक्षसंज्ञितम्named after the Śālmali tree
शाल्मलीवृक्षसंज्ञितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशाल्मली (प्रातिपदिक) + वृक्ष (प्रातिपदिक) + संज्ञित (सम्+ज्ञा धातु, क्त; कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; ‘शाल्मलीवृक्ष’ इति तत्पुरुष + ‘तेन संज्ञित’

Unspecified in snippet (Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative voice)

Tirtha: Śālmalīdvīpa (cosmographic dvīpa)

Type: kshetra

Scene: A radiant expanse suffused with nectar-like sweetness; siddhas hover and move in all directions. Beyond, a larger ring-continent marked by the iconic Śālmalī tree motif.

S
Siddhas
Ś
Śālmalī

FAQs

Purity and spiritual attainment are imagined as inhabiting higher realms; sweetness symbolizes the refined fruit of dharma and tapas.

No earthly tīrtha is specified; the verse names a cosmic dvīpa associated with the Śālmalī tree.

None.