Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 36

जलं विष्णुर्जलत्वेन विष्णुरेव रसो महान् । तस्माद्वृक्षगतो विष्णुश्चातुर्मास्येऽघनाशनः

jalaṃ viṣṇurjalatvena viṣṇureva raso mahān | tasmādvṛkṣagato viṣṇuścāturmāsye'ghanāśanaḥ

น้ำคือพระวิษณุในสภาพแห่งน้ำ และพระวิษณุเองคือรสอันยิ่งใหญ่ ดังนั้นเมื่อพระวิษณุสถิตในต้นไม้ พระองค์ทรงเป็นผู้ทำลายบาป โดยเฉพาะในกาลจาตุรมาสยะ

जलम्water
जलम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Samanadhikarana (Predicate/समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; समानाधिकरण (predicate nominative)
जलत्वेनas water / by water-nature
जलत्वेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootजलत्व (प्रातिपदिक; -त्व भाव)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
एवindeed/alone
एव:
Niyamaka (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
रसःessence/juice
रसः:
Samanadhikarana (Predicate/समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootरस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; समानाधिकरण
महान्great
महान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; विशेषण (of रसः)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतस्मात्-इत्यव्ययप्रयोग (ablatival adverb: 'therefore/from that')
वृक्षगतःpresent in the tree
वृक्षगतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवृक्ष + गत (कृदन्त; √गम् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; समासः—तत्पुरुष ('gone into/located in the tree'); विशेषण (of विष्णुः)
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
चातुर्मास्येin the Cāturmāsya period
चातुर्मास्ये:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचातुर्मास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
अघनाशनःdestroyer of sin
अघनाशनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअघ + नाशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; समासः—तत्पुरुष ('destroyer of sin'); विशेषण (of विष्णुः)

Skanda (deduced; not explicit in snippet)

Type: kshetra

Scene: A pilgrim at a tīrtha recognizes Viṣṇu in shimmering water; nearby an Aśvattha stands as a living shrine during the rainy-season vow (Cāturmāsya).

V
Viṣṇu
J
Jala (water)
R
Rasa
C
Cāturmāsya
A
Aśvattha (tree, implied)

FAQs

The chapter links devotion, ecology, and theology: recognizing Viṣṇu in water and in the tree makes Aśvattha-sevā a direct means of agha-nāśa (sin-destruction).

The living ‘tīrtha’ is the tree where Viṣṇu abides; the merit is heightened in the sacred season of Cāturmāsya.

No new ritual is specified; it reinforces that Aśvattha worship/service in Cāturmāsya is especially efficacious for removing sin.