Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 66

तस्मादहं करिष्यामि सुखोपायं शरीरिणाम् । येन सन्तर्पिता यूयं परां तृप्तिमवाप्स्यथ

tasmādahaṃ kariṣyāmi sukhopāyaṃ śarīriṇām | yena santarpitā yūyaṃ parāṃ tṛptimavāpsyatha

เพราะฉะนั้น เราจักตั้งวิธีอันง่ายสำหรับสัตว์ผู้มีร่างกาย เพื่อให้พวกท่านเหล่าปิตฤได้รับการสันตัรปิตะอย่างถูกต้อง และบรรลุความอิ่มเอมสูงสุด

तस्मात्therefore/from that
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन; हेत्वर्थे (ablative of cause: 'therefore/from that')
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुषवाचक सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
करिष्यामिwill do/make
करिष्यामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), उत्तम-पुरुष (1st person), एकवचन; परस्मैपद
सुखोपायम्an easy means
सुखोपायम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसुख + उपाय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (सुखस्य उपायः)
शरीरिणाम्of embodied beings
शरीरिणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशरीरिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
येनby which
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन; सम्बन्ध-प्रत्यय (relative pronoun)
सन्तर्पिताःsatisfied/nourished
सन्तर्पिताः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + तृप् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (yūyam)
यूयम्you (all)
यूयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यम-पुरुषवाचक सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
पराम्supreme/ultimate
पराम्:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (tṛptim)
तृप्तिम्satisfaction/contentment
तृप्तिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतृप्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अवाप्स्यथyou will attain
अवाप्स्यथ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअव + आप् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), मध्यम-पुरुष (2nd person), बहुवचन; परस्मैपद

Brahmā

Type: kshetra

Listener: Pitṛs (implied addressees: ‘yūyam’)

Scene: A benevolent lawgiver/sage announces an ‘easy means’ for householders; Pitṛs brighten with hope as the remedy is proclaimed.

B
Brahmā
P
Pitṛs

FAQs

Compassionate dharma provides accessible practices so that even in decline, beings can uphold duties and sustain ancestral welfare.

Not specified in this verse; it introduces a general remedial method.

Brahmā promises an easier upāya (method) for embodied beings to satisfy the Pitṛs—details follow in subsequent verses.