Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 77

ततोंऽडेभ्यो विनिष्क्रांताः प्राणिनो रौद्ररूपिणः । कृष्णदंताः शंकुकर्णा ऊर्ध्वकेशा भयावहाः । रक्ताक्षाश्च ततः प्रोचुर्विश्वेदेवांश्च ते नृप

tatoṃ'ḍebhyo viniṣkrāṃtāḥ prāṇino raudrarūpiṇaḥ | kṛṣṇadaṃtāḥ śaṃkukarṇā ūrdhvakeśā bhayāvahāḥ | raktākṣāśca tataḥ procurviśvedevāṃśca te nṛpa

แล้วจากไข่เหล่านั้นก็มีสัตว์มีชีวิตผู้มีรูปอันน่าสะพรึงกลัวปรากฏออกมา—ฟันดำ หูแหลมดุจหนาม ผมชี้ตั้ง น่าหวาดผวา และตาแดงฉาน ครั้นแล้ว โอ้พระราชา พวกเขากล่าวต่อเหล่าวิศวเทวะ

ततःthen; from there
ततः:
Adhikarana (Context/काल-देश-सूचक)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) = indeclinable adverb; अर्थे: ‘then/from there’
अण्डेभ्यःfrom the eggs
अण्डेभ्यः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootaṇḍa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/अपादान), बहुवचन = Neuter, Ablative plural
विनिष्क्रान्ताःhaving come out; emerged
विनिष्क्रान्ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootवि-निस्-क्रम् (धातु) → viniṣkrānta (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकृत् (past participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन = Past participle, Masc. Nom. Pl.; क्रियाविशेषणरूपेण मुख्यक्रियासूचक
प्राणिनःcreatures; beings
प्राणिनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootprāṇin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), बहुवचन = Masculine, Nominative plural
रौद्ररूपिणःof terrifying form
रौद्ररूपिणः:
Visheshana (Qualifier of प्राणिनः)
TypeAdjective
Rootraudra-rūpin (प्रातिपदिक: raudra + rūpin)
Formतत्पुरुष-समास (रौद्रं रूपं यस्य); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन = Masc. Nom. Pl.; विशेषण
कृष्णदन्ताःblack-toothed
कृष्णदन्ताः:
Visheshana (Qualifier of प्राणिनः)
TypeAdjective
Rootkṛṣṇa-danta (प्रातिपदिक: kṛṣṇa + danta)
Formकर्मधारय-समास (कृष्णाः दन्ताः येषाम्); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन = Masc. Nom. Pl.
शङ्कुकर्णाःcone-like-eared
शङ्कुकर्णाः:
Visheshana (Qualifier of प्राणिनः)
TypeAdjective
Rootśaṅku-karṇa (प्रातिपदिक: śaṅku + karṇa)
Formकर्मधारय-समास (शङ्कुवत् कर्णाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन = Masc. Nom. Pl.
ऊर्ध्वकेशाःwith hair standing upright
ऊर्ध्वकेशाः:
Visheshana (Qualifier of प्राणिनः)
TypeAdjective
Rootūrdhva-keśa (प्रातिपदिक: ūrdhva + keśa)
Formकर्मधारय-समास (ऊर्ध्वाः केशाः येषाम्); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन = Masc. Nom. Pl.
भयावहाःfear-bringing; dreadful
भयावहाः:
Visheshana (Qualifier of प्राणिनः)
TypeAdjective
Rootbhaya-āvaha (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष/उपपद-समास (भयं आवहन्ति इति); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन = Masc. Nom. Pl.
रक्ताक्षाःred-eyed
रक्ताक्षाः:
Visheshana (Qualifier of प्राणिनः)
TypeAdjective
Rootrakta-akṣa (प्रातिपदिक: rakta + akṣa)
Formकर्मधारय-समास (रक्ते अक्षिणी येषाम्); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन = Masc. Nom. Pl.
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय-बोधक) = conjunction ‘and’
ततःthen
ततः:
Adhikarana (Temporal)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) = adverb ‘then’
प्रोचुःthey said; they spoke
प्रोचुः:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootpra-√vac (धातु)
Formलिट् (परस्मैपद) / परोक्षभूत (perfect); प्रथमपुरुष, बहुवचन = 3rd person plural, Perfect
विश्वेदेवान्the Viśvedevas (all-gods)
विश्वेदेवान्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootviśve-devāḥ (प्रातिपदिक: viśve + devāḥ)
Formकर्मधारय-समास (विश्वे देवाः); पुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), बहुवचन = Masc. Acc. Pl.
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय) = ‘and’
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन = Pronoun, Masc. Nom. Pl.
नृपO king
नृप:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootnṛpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन = Masculine, Vocative singular

Narrator within the Nāgarakhaṇḍa discourse (exact speaker not in snippet)

Tirtha: Gayā (contextual)

Type: kshetra

Listener: King (नृप) addressed in the verse

Scene: From cracked eggs on the earth, dreadful beings rise—black teeth, spike-like ears, hair bristling upward, red eyes—turning toward the Viśvedevās as if demanding their due.

V
Viśvedevāḥ
N
Nṛpa (King)
R
Raudra-rūpiṇaḥ beings

FAQs

Purāṇas personify obstacles to dharma as fearsome beings, underscoring the need for correct rite and divine order.

Not specified in this verse; it contributes to the tīrtha-māhātmya narrative frame.

No direct prescription; it introduces the beings who will demand food, setting up the śrāddha-related conflict.