Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 68

तदुपायो मया प्रोक्तो विप्रस्यास्य सुखावहः । पराशरमतेनैव करोति यदि शुध्यति

tadupāyo mayā prokto viprasyāsya sukhāvahaḥ | parāśaramatenaiva karoti yadi śudhyati

“อุบายนี้เราได้กล่าวไว้เพื่อพราหมณ์ผู้นี้ อันเกื้อกูลแก่ความผาสุกของเขา หากเขาปฏิบัติตามทัศนะของปราศร ย่อมได้ความบริสุทธิ์”

तत्that
तत्:
Sambandha (सम्बन्ध/Determiner)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (determinative)
उपायःmeans; remedy
उपायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootउपाय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
मयाby me
मया:
Kartr̥ (कर्ता/Agent of passive)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम्
प्रोक्तःhas been stated
प्रोक्तः:
Kriya (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Rootप्र-√वच् (धातु) → प्रोक्त (कृदन्त, क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
विप्रस्यof the brāhmaṇa
विप्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive relation)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्
अस्यof this (one)
अस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive relation)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
सुखावहःbringing happiness; beneficial
सुखावहः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier of उपायः)
TypeAdjective
Rootसुख + आवह (प्रातिपदिक; आ-√वह् ‘to bring’ + अण्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्; उपपद-तत्पुरुषः ‘सुखम् आवहति’ (bringing happiness)
पराशरमतेनby Parāśara’s opinion/teaching
पराशरमतेन:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootपराशर-मत (प्रातिपदिक; पराशरस्य मतम्)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः
एवindeed; only
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्यय (emphatic particle)
करोतिdoes; performs
करोति:
Kriya (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
यदिif
यदि:
Sambandha (सम्बन्ध/Condition marker)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formशर्तार्थक-अव्यय (conditional)
शुध्यतिbecomes purified
शुध्यति:
Kriya (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Root√शुध् (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्

Unspecified in the excerpt (same narrative speaker as prior verse)

Scene: A learned figure instructs others, holding a palm-leaf manuscript or gesturing as if quoting Parāśara; brāhmaṇas listen with mixed concern and attention.

P
Parāśara
V
Vipra (brāhmaṇa)

FAQs

It links purification (śuddhi) to adherence to an accepted dharma-tradition (here, Parāśara’s view), showing the Purāṇa’s engagement with Smṛti authority.

No particular tīrtha is named in this verse; it functions as part of the broader tīrthamāhātmya narrative setting.

A “remedy” (upāya) for purification is referenced, to be done per Parāśara’s teaching; the exact rite is not detailed in this verse.