Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 28

तावद्यावत्स्थितः कालः शयनीयसमुद्भवः । मन्मथोत्साहसं युक्ताः पुलकेन समन्विताः

tāvadyāvatsthitaḥ kālaḥ śayanīyasamudbhavaḥ | manmathotsāhasaṃ yuktāḥ pulakena samanvitāḥ

ตราบเท่าที่กาลซึ่งเกิดจากแท่นบรรทมแห่งความรื่นรมย์ยังดำรงอยู่ เขาทั้งหลายก็เปี่ยมด้วยแรงเร้าแห่งกามเทพ และมีอาการขนลุกซู่ร่วมด้วย

तावत्so long
तावत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतावत् (अव्यय/प्रमाणवाचक)
Formअव्यय; परिमाण/अवधि-वाचक (so long)
यावत्as long as
यावत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयावत् (अव्यय/सम्बन्धवाचक)
Formअव्यय; यावत्-तावत्-सम्बन्ध (as long as)
स्थितःremaining, lasting
स्थितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
कालःtime
कालः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शयनीय-समुद्भवःarising from the bed (sleep)
शयनीय-समुद्भवः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशयनीय (प्रातिपदिक) + समुद्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; पञ्चमी-तत्पुरुष (शयनीयात् समुद्भवः)
मन्मथ-उत्साहसम्the ardor of love (Cupid’s excitement)
मन्मथ-उत्साहसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमन्मथ (प्रातिपदिक) + उत्साह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (मन्मथस्य उत्साहः)
युक्ताःendowed, joined (with)
युक्ताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (स्त्रीवाचकेऽपि पुंवद्भावेन)
पुलकेनwith horripilation, goosebumps
पुलकेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपुलक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
समन्विताःaccompanied, possessed (of)
समन्विताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसम्-अन्वि (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण

Unspecified narrator (contextual narration within Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya)

Scene: An intimate chamber scene suggested rather than explicit: the ‘time born of the couch’ passes; figures are shown with goosebumps and heightened emotion, emphasizing fleeting intensity.

M
Manmatha

FAQs

Passion is depicted as a powerful, time-bound state; the larger narrative typically uses such scenes to highlight the instability of sense-driven happiness.

No particular tīrtha is identified in this verse itself, though it belongs to a Tīrthamāhātmya context.

None; the verse is descriptive, not prescriptive.