ततः प्रवर्तते यज्ञस्तदा पैतामहो महान् । सर्वकामसमृद्धस्तु सर्वैः समुदितो गुणैः
tataḥ pravartate yajñastadā paitāmaho mahān | sarvakāmasamṛddhastu sarvaiḥ samudito guṇaiḥ
แล้วมหายัญพิธีอันเป็นของบรรพชน (ไพตามหะ) ก็เริ่มขึ้น—บริบูรณ์ด้วยสิ่งพึงปรารถนาทุกประการ และเพียบพร้อมด้วยคุณความดีทั้งปวง
Sūta (continuation of Sūta uvāca frame)
Type: kshetra
Listener: dvijottamāḥ
Scene: mahān ‘paitāmaha’ yajñaḥ ārabdhaḥ—yajñaśālā alaṅkṛtā, dhvaja-patākā, maṇḍapa-stambhāḥ, agni-kundaḥ prajvalitaḥ; samṛddhi-sūcaka dravya-rāśayaḥ, gāvaḥ, anna, hiraṇya, ratna; sarve guṇāḥ iva rūpeṇa darśitāḥ.
A yajña performed in proper tradition is portrayed as a dharmic engine of prosperity and auspicious qualities.
The verse sits within the Hāṭakeśvara-kṣetra māhātmya narrative context, though it highlights the yajña itself.
Commencement and conduct of a venerable/traditional (paitāmaha) yajña.