Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 40

त्वमेको वनसंस्थस्तु निर्द्वन्द्वो निष्परिग्रहः । अथवा तव दास्यामि व्ययार्थे मुनिसत्तम । वरान्ग्रामांश्च हस्त्यश्वानन्यांश्चापि यथेप्सितान्

tvameko vanasaṃsthastu nirdvandvo niṣparigrahaḥ | athavā tava dāsyāmi vyayārthe munisattama | varāngrāmāṃśca hastyaśvānanyāṃścāpi yathepsitān

ท่านอยู่ผู้เดียวในป่า ปราศจากความขัดแย้ง และไร้การยึดถือทรัพย์สิน หรือมิฉะนั้น โอ้มุนีผู้ประเสริฐ เราจะมอบหมู่บ้านอันดีเลิศ ช้างม้า และสิ่งอื่นใดตามที่ท่านปรารถนา เพื่อเป็นค่าใช้จ่ายแก่ท่าน

त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyusmad (युष्मद्-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन (nominative singular)
एकःalone
एकः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rooteka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (masculine, nominative singular)
वनसंस्थःdwelling in the forest
वनसंस्थः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvana (वन-प्रातिपदिक) + saṃstha (स्था धातु, क्त-प्रत्यय/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—वने संस्थः (dwelling in the forest)
तुbut/indeed
तु:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formविरोध/अवधारण (particle), अव्यय
निर्द्वन्द्वःfree from dualities
निर्द्वन्द्वः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnir + dvandva (द्वन्द्व-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘द्वन्द्व’ (pairs/opposites) रहितः
निष्परिग्रहःwithout possessions
निष्परिग्रहः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnis + parigraha (परिग्रह-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; परिग्रह-रहितः (without possessions)
अथवाor else
अथवा:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootathavā (अव्यय)
Formविकल्प (disjunctive particle), अव्यय
तवfor you/your
तव:
Shashthi-sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyusmad (युष्मद्-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन (genitive singular)
दास्यामिI will give
दास्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootdā (दा धातु)
Formलृट् (simple future), परस्मैपद, उत्तमपुरुष, एकवचन (1st sg)
व्ययार्थेfor expenditure
व्ययार्थे:
Adhikarana/Purpose (अधिकरण/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootvyaya (व्यय-प्रातिपदिक) + artha (अर्थ-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; समासः—व्ययस्य अर्थे (for expenses)
मुनिसत्तमO best sage
मुनिसत्तम:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootmuni (मुनि-प्रातिपदिक) + sattama (सत्तम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन, एकवचन; समासः—सत्तमः मुनिः (O best of sages)
वरान्excellent
वरान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन (masculine, accusative plural)
ग्रामान्villages
ग्रामान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootgrāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन (masculine, accusative plural)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय (conjunction), अव्यय
हस्त्यश्वान्elephants and horses
हस्त्यश्वान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roothasti (हस्ति-प्रातिपदिक) + aśva (अश्व-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; समासः—हस्तयश्च अश्वाश्च (elephants and horses)
अन्यान्other
अन्यान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन (masculine, accusative plural)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय (conjunction), अव्यय
अपिalso
अपि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि (particle: also/even), अव्यय
यथेप्सितान्as desired
यथेप्सितान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootyathā (अव्यय) + īpsita (आप्/इष् धातु से इप्सित-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; समासः—यथा इप्सिताः (as desired)

Viśvāmitra

Scene: The king tries persuasion: ‘You are alone, without possessions; I will give you villages, elephants, horses—anything.’ Vasiṣṭha remains unmoved; the cow stands as the silent axis of the negotiation.

V
Viśvāmitra
V
Vasiṣṭha (addressed)
V
villages
E
elephants
H
horses

FAQs

Dharma is not always negotiable with wealth; spiritual stewardship can outweigh royal offers.

No specific site is named in this verse; it serves the moral arc within the Tīrthamāhātmya narrative.

Only a general notion of giving (dāna) is present, framed as compensation—not as a prescribed rite.