Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 10

एवमुक्त्वा स मांडव्यो धर्मराजं ततः परम् । प्रस्थितो रोषनिर्मुक्तो वांछिताशां प्रति द्विजाः

evamuktvā sa māṃḍavyo dharmarājaṃ tataḥ param | prasthito roṣanirmukto vāṃchitāśāṃ prati dvijāḥ

ครั้นกล่าวดังนี้แก่ธรรมราชแล้ว พราหมณ์มานฑวยะก็ออกเดินทางต่อไป ปลดเปลื้องจากโทสะ มุ่งสู่ทิศทางอันปรารถนา

एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshana
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb: thus)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Purvakala-kriya
TypeIndeclinable
Rootवच् (धातु) → उक्त्वा (क्त्वान्त-अव्यय)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
सःhe
सः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
माण्डव्यःMāṇḍavya (sage)
माण्डव्यः:
Karta (Apposition)
TypeNoun
Rootमाण्डव्य (प्रातिपदिक; व्यक्तिनाम)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
धर्मराजम्Dharmarāja (Yama)
धर्मराजम्:
Karma (Object of उक्त्वा)
TypeNoun
Rootधर्मराज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (धर्मस्य राजा)
ततःthen
ततः:
Kriya-visheshana
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb: then/from there)
परम्afterwards
परम्:
Kriya-visheshana
TypeIndeclinable
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययप्रयोगः (afterwards/thereafter)
प्रस्थितःdeparted
प्रस्थितः:
Karta (Predicate of सः)
TypeVerb
Rootप्र + स्था (धातु) → प्रस्थित (कृदन्त; क्त-प्रत्यय)
Formभूतकृदन्तः (past participle; intransitive), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रोष-निर्मुक्तःfreed from anger
रोष-निर्मुक्तः:
Visheshana (of सः)
TypeAdjective
Rootरोष (प्रातिपदिक) + नि + मुच् (धातु) → निर्मुक्त (क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (रोषात् निर्मुक्तः)
वाञ्छित-आशाम्desired direction/goal
वाञ्छित-आशाम्:
Karma (Object with प्रति)
TypeNoun
Rootवाञ्छित (प्रातिपदिक/कृदन्त) + आशा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय-समासः (वाञ्छिता आशा)
प्रतिtowards
प्रति:
Gati/Direction marker
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय/उपसर्गवत्)
Formअव्यय (उपपद; governs accusative)
द्विजःthe twice-born (Brahmin)
द्विजः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Sūta (narrative voice implied by flow)

Scene: Māṇḍavya turns away from Dharmarāja’s court, his posture softened; the aura of anger dissipates as he walks toward a luminous path, suggesting a sacred destination.

M
Māṇḍavya
D
Dharmarāja
S
Sūta (implied)

FAQs

Even intense moral confrontation is meant to return to composure; the sage leaves after restoring a principle of dharma.

No tīrtha is specified in this transition verse.

None.