Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 42

तया संचालितः सोऽथ मांडव्यो मुनिपुंगवः । परां पीडां समासाद्य ततः प्राह सुदुःखितः

tayā saṃcālitaḥ so'tha māṃḍavyo munipuṃgavaḥ | parāṃ pīḍāṃ samāsādya tataḥ prāha suduḥkhitaḥ

เมื่อถูกนางกระทบกระเทือน ฤๅษีมานฑวยะ ผู้เลิศในหมู่นักตบะ ก็ประสบความทุกข์ยิ่งกว่าเดิม และด้วยความระทมลึกจึงเอ่ยวาจาออกมา

tayāby her
tayā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः (करण/सहायक), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम् (Instrumental singular feminine)
saṃcālitaḥmoved, shaken
saṃcālitaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootsaṃ√cal (धातु) + kta (कृत्-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त-प्रत्ययान्त), पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्; कर्मणि प्रयोगे ‘moved/caused to move’ (past passive participle)
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (Nominative singular masculine)
athathen
atha:
Sambandha (Discourse connective/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootatha (अव्यय)
Formअव्ययम्; अनुक्रम/अनन्तरार्थक-निपातः (then/thereupon)
māṃḍavyaḥMāṇḍavya
māṃḍavyaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmāṃḍavya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; व्यक्तिवाचक-नाम (proper noun)
munipuṃgavaḥthe foremost of sages
munipuṃgavaḥ:
Karta (Apposition/कर्ता-विशेषण)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक) + puṃgava (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: मुनीनां पुंगवः); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्
parāmgreat, intense
parām:
Karma (Qualifier of object/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootpara (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (accusative singular feminine)
pīḍāmpain, affliction
pīḍām:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpīḍā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (Accusative singular)
samāsādyahaving reached/experienced
samāsādya:
Kriya-viseshana (Absolutive/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootsam-ā-√sad (धातु) + lyap (क्त्वा-प्रत्ययः)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तः (ल्यप्/क्त्वा); पूर्वकालिक-क्रिया (having reached/after experiencing)
tataḥthen, thereafter
tataḥ:
Desha-Kala (Temporal/काल)
TypeIndeclinable
Roottataḥ (अव्यय)
Formअव्ययम्; अपादान/कालार्थक-निपातः (thereupon/from then)
prāhasaid
prāha:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√ah (धातु)
Formलिट्-लकारः (परोक्शभूत/Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
suduḥkhitaḥvery distressed
suduḥkhitaḥ:
Karta (Qualifier of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootsu (उपसर्ग/अव्यय) + duḥkhita (प्रातिपदिक; कृदन्ताधारित)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (very sorrowful)

Narrator (Purāṇic narrator; likely Sūta/Lomaharṣaṇa in Mahātmya-style narration)

Type: kshetra

Scene: A revered sage, shaken and pained, steadies himself and speaks in anguish; the atmosphere is tense, with onlookers startled by the sudden outcry.

M
Māṇḍavya

FAQs

Suffering can intensify through unintended actions, prompting inquiry into moral causality (karma) and responsibility.

The narrative remains anchored in Hāṭakeśvara-kṣetra within the Tīrthamāhātmya frame.

None; it transitions into dialogue and moral questioning.