Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 43

केनेदं पाप्मना शल्यं ममांतः परिचालितम् । येनाहं दुःखयुक्तोऽपि भूयो दुःखास्पदीकृतः

kenedaṃ pāpmanā śalyaṃ mamāṃtaḥ paricālitam | yenāhaṃ duḥkhayukto'pi bhūyo duḥkhāspadīkṛtaḥ

ด้วยบาปของผู้ใดกันที่ได้กวน ‘ลูกศรแห่งทุกข์’ ภายในข้าพเจ้า จนแม้ข้าพเจ้าจะเจ็บอยู่แล้ว ก็ยังถูกทำให้เป็นที่สถิตแห่งความทุกข์ยิ่งกว่าเดิม?

kenaby whom
kena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; प्रश्नवाचक-सर्वनाम (by whom/whereby)
idamthis
idam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (this)
pāpmanāby sin/evil
pāpmanā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootpāpman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् (Instrumental singular)
śalyama thorn, dart (painful object)
śalyam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootśalya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
mamamy
mama:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (Genitive singular)
antaḥwithin
antaḥ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootantaḥ (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; स्थानवाचक-क्रियाविशेषणम् (inside/within)
paricālitamhas been agitated/moved
paricālitam:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpari-√cal (धातु) + kta (कृत्)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त), नपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया-एकवचनम्; ‘has been stirred/moved’
yenaby which
yena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्धवाचक-सर्वनाम (by which/whereby)
ahamI
aham:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (Nominative singular)
duḥkhayuktaḥafflicted with sorrow
duḥkhayuktaḥ:
Karta (Qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootduḥkha (प्रातिपदिक) + yukta (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (तृतीया/सह-भावः: दुःखेन युक्तः); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्
apieven, though
api:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधान/अपि-निपातः (even/although)
bhūyaḥagain, further
bhūyaḥ:
Kriya-viseshana (Adverb/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootbhūyaḥ (अव्यय)
Formअव्ययम्; पुनरर्थक-क्रियाविशेषणम् (again/more)
duḥkhāspadīkṛtaḥmade a receptacle of sorrow
duḥkhāspadīkṛtaḥ:
Karta (Qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootduḥkha (प्रातिपदिक) + āspada (प्रातिपदिक) + √kṛ (धातु) + kta (कृत्)
Formतत्पुरुष-समासः (दुःखस्य आस्पदम् → दुःखास्पद; ततः कृत-प्रत्ययान्तः: दुःखास्पदीकृतः); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्; ‘made into a seat of sorrow’

Māṇḍavya

Type: kshetra

Scene: The sage clutches or gestures toward his torso/head as if feeling an inner dart; his face shows shock and indignation mixed with grief.

M
Māṇḍavya

FAQs

The verse raises the dhārmic question of agency and blame—how harm (even accidental) intersects with karma and moral accountability.

The dialogue occurs in the Hāṭakeśvara-kṣetra setting, a sacred geography frame for moral instruction.

None; it is a moral-psychological outcry that sets up the response.