Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 13

रैतिकानां तथा विंशत्पाराशर्याष्टकं तथा । गर्गाणां च द्विविंशं च हारीतानां विविंशतिः

raitikānāṃ tathā viṃśatpārāśaryāṣṭakaṃ tathā | gargāṇāṃ ca dviviṃśaṃ ca hārītānāṃ viviṃśatiḥ

ทำนองเดียวกัน สายไรติกะมีอยู่ยี่สิบ สายปาราศรยะมีแปด สายคัรคะมียี่สิบสอง และสายหาริตะมีอยู่ยี่สิบ

रैतिकानाम्of the Raitikas
रैतिकानाम्:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootरैतिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), बहुवचनम्; गोत्र/वंशवाचक
तथाlikewise
तथा:
Samuccaya/Prakara (Linking adverb)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय/प्रकारवाचक (also/likewise)
विंशत्twenty
विंशत्:
Vidhaya (Predicate nominal)
TypeNoun
Rootविंशति (संख्याप्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; संख्या (20)
पाराशर्याष्टकम्a set of eight Pārāśaryas
पाराशर्याष्टकम्:
Vidhaya (Predicate nominal)
TypeNoun
Rootपाराशर्य (प्रातिपदिक) + अष्टक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; तत्पुरुषः (पाराशर्याणाम् अष्टकम् = a group of eight Pārāśaryas)
तथाlikewise
तथा:
Samuccaya/Prakara (Linking adverb)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय/प्रकारवाचक
गर्गाणाम्of the Gargās
गर्गाणाम्:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootगर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्; गोत्र/वंशवाचक
and
:
Samuccaya (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय-निपातः
द्विविंशम्twenty-two
द्विविंशम्:
Vidhaya (Predicate nominal)
TypeNoun
Rootद्विविंशति (संख्याप्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; संख्या (22)
and
:
Samuccaya (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय-निपातः
हारीतानाम्of the Hārītas
हारीतानाम्:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootहारीत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्; गोत्र/वंशवाचक
विविंशतिःtwenty
विविंशतिः:
Vidhaya (Predicate nominal)
TypeNoun
Rootविविंशति (संख्याप्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; संख्या (20) (पाठभेद/रूपभेदः; अत्र ‘विंशतिः’ इव)

Sūta

Type: kshetra

Scene: A tableau of multiple Brahmin groups, each with subtle identifying marks, gathered near a shrine and water; the narrator gestures as if reading a list; the scene feels archival and communal.

R
Raitika
P
Pārāśarya
G
Garga
H
Hārīta

FAQs

The Purāṇa treats lineage memory as dharmic heritage, preserving detailed counts tied to sacred geography.

The verse continues the same Nāgarakhaṇḍa tīrtha/city account; the specific site-name is not stated here.

None; it is a continuation of the gotra-number catalog.