Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 63

सर्वेषां ब्राह्मणेंद्राणां प्राकारपरिखान्वितम् । सुखेन येन तिष्ठामः स्नात्वा तीर्थैः पृथग्विधैः । गृहस्थधर्मिणः सर्वे स्वाध्यायनिरता सदा

sarveṣāṃ brāhmaṇeṃdrāṇāṃ prākāraparikhānvitam | sukhena yena tiṣṭhāmaḥ snātvā tīrthaiḥ pṛthagvidhaiḥ | gṛhasthadharmiṇaḥ sarve svādhyāyaniratā sadā

ขอให้มีนครสำหรับพราหมณ์ผู้เป็นใหญ่ทั้งปวง พร้อมกำแพงและคูเมือง เพื่อเราจะได้พำนักอย่างผาสุก หลังสรงน้ำในตีรถะนานาประการ ทั้งหมดดำรงธรรมแห่งคฤหัสถ์ และเพียรในสวาธยายะอยู่เสมอ

सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन; विशेषण ब्राह्मणेन्द्राणाम् इति
ब्राह्मणेन्द्राणाम्of the chief brāhmaṇas
ब्राह्मणेन्द्राणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
प्राकारपरिखान्वितम्endowed with walls and moats
प्राकारपरिखान्वितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राकार (प्रातिपदिक) + परिखा (प्रातिपदिक) + अन्वित (अन् + इ धातु?; प्रातिपदिक 'अन्वित' = endowed)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; विशेषण (नगरम्/पुरोत्तमम् इत्यादि अव्यक्त-विशेष्य)
सुखेनwith ease, comfortably
सुखेन:
Karana (Manner/करण)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
येनby which
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धे (by which/whereby)
तिष्ठामःwe stay, we dwell
तिष्ठामः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootस्ना (धातु) + क्त्वा (अव्यय-कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
तीर्थैःwith/at sacred fords (tīrthas)
तीर्थैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
पृथग्विधैःof various kinds, diverse
पृथग्विधैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपृथक् (अव्यय/उपसर्गवत्) + विध (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण तीर्थैः इति
गृहस्थधर्मिणःfollowing the householder’s dharma
गृहस्थधर्मिणः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगृहस्थ (प्रातिपदिक) + धर्मिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण सर्वे इति
सर्वेall (of us/they)
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
स्वाध्यायनिरताःdevoted to self-study
स्वाध्यायनिरताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्वाध्याय (प्रातिपदिक) + निरत (नि + रम् धातु?; प्रातिपदिक 'निरत' = devoted)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण सर्वे इति
सदाalways
सदा:
Kriya-visheshaṇa (Temporal adverb/काल-क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb of time)

Brāhmaṇas

Type: kshetra

Scene: A planned brāhmaṇa quarter with walls and a moat; at dawn, residents return from different tīrtha baths carrying wet cloths and waterpots, then sit for Vedic recitation in courtyards.

T
Tīrthas
B
Brāhmaṇas (Brāhmaṇendrāḥ)

FAQs

Holy places flourish when pilgrimage (tīrtha-snānā) is joined with disciplined daily dharma—householder duties and continual svādhyāya.

Multiple tīrthas are implied within the Nāgarakhaṇḍa sacred region; the focus is the network of bathing places (tīrthas) supporting a dharmic community.

Snāna at various tīrthas and sustained svādhyāya are indicated as ongoing religious practices.