Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 6

इत्याहूय विधातारं बहुमानपुरःसरम् । तत्रोपवेश्य श्रीकंठः प्रोवाच चतुराननम्

ityāhūya vidhātāraṃ bahumānapuraḥsaram | tatropaveśya śrīkaṃṭhaḥ provāca caturānanam

ครั้นตรัสดังนี้แล้ว พระองค์ทรงอัญเชิญวิธาตา (พรหม) ด้วยความเคารพยิ่ง; แล้วประทับให้นั่ง ณ ที่นั้น ศรีกัณฐะ (ศิวะ) จึงตรัสกับจตุรานนะ

इतिthus
इति:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक निपात (quotative particle)
आहूयhaving summoned
आहूय:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootआ-ह्वे (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), ‘having summoned/called’
विधातारम्the creator (Brahmā)
विधातारम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविधातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
बहुमान-पुरःसरम्preceded by great respect
बहुमान-पुरःसरम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootबहुमान (प्रातिपदिक) + पुरःसर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (बहुमानस्य पुरःसरः)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (locative adverb: ‘there’)
उपवेश्यhaving seated
उपवेश्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootउप-विश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), causative sense by context ‘having seated (him)’
श्रीकण्ठःŚrīkaṇṭha (Śiva)
श्रीकण्ठः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + कण्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (श्रीमान् कण्ठः)
प्रोवाचsaid/spoke
प्रोवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√वच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/परफेक्ट), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
चतुराननम्to the four-faced one (Brahmā)
चतुराननम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचतुर् (प्रातिपदिक) + आनन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (चत्वारि आननानि यस्य)

Narrator (contextual, within Skanda’s discourse to Agastya in Kāśīkhaṇḍa)

V
Vidhātā (Brahmā)
Ś
Śrīkaṇṭha (Śiva)
C
Caturānana (Brahmā)

FAQs

Even among gods, sacred matters are handled with maryādā (honor and protocol), emphasizing dharmic conduct in divine deliberations.

Kāśī is the implicit focus, as the divine conversation is convened due to Kāśī’s situation.

None; it establishes the narrative setting for instruction about Kāśī.