Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 42

तस्मात्सर्वप्रयत्नेन ज्ञात्वैवं नृपसत्तम । स्नातव्यं मानवैस्तत्र यत्र संनिहितो हरः

tasmātsarvaprayatnena jñātvaivaṃ nṛpasattama | snātavyaṃ mānavaistatra yatra saṃnihito haraḥ

เพราะฉะนั้น ข้าแต่มหาราชผู้ประเสริฐ ครั้นรู้ดังนี้แล้ว มนุษย์ทั้งหลายพึงเพียรพยายามทุกประการไปอาบน้ำชำระ ณ ที่ซึ่งพระหระ (พระศิวะ) สถิตอยู่อย่างพิเศษ

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपात/सम्बन्धसूचक), अर्थे 'तस्मात्' = 'अतः/इसलिए'
सर्वप्रयत्नेनwith all effort
सर्वप्रयत्नेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeIndeclinable
Rootसर्व + प्रयत्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुष (सर्वस्य प्रयत्नः)
ज्ञात्वाhaving known
ज्ञात्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund), 'having known'
एवंthus
एवं:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण)
नृपसत्तमO best of kings
नृपसत्तम:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृप + सत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुष (नृपाणां सत्तमः)
स्नातव्यम्one should bathe
स्नातव्यम्:
Vidhi (Injunction/विधि)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formकृत्य-प्रत्यय (तव्यत्), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; भावे/कर्तरि प्रयोगः—'should be bathed/one should bathe'
मानवैःby people
मानवैः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक क्रियाविशेषण)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय (सम्बन्ध/देशवाचक; यत्-तत् सम्बन्ध)
संनिहितःpresent, stationed
संनिहितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-नि-धा (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम् (हरस्य)
हरःHara (Śiva)
हरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating to the sages; addressing a king within the narrative (deduced)

Tirtha: Revā-tīrtha (Śiva-sannihita spot)

Type: ghat

Listener: nṛpa / nṛpasattama (a king)

Scene: A river-ford on Revā at dawn; pilgrims descend steps to bathe while a subtle, luminous Śiva-presence is suggested—liṅga-like radiance or a faint outline of Hara above the waters; a king listens respectfully to the teaching.

H
Hara (Śiva)

FAQs

The highest efficacy of a tīrtha is tied to divine presence; one should strive to bathe where Śiva is specially manifest.

The tīrtha(s) in this adhyāya where Hara (Śiva) is said to be saṃnihita (specially present).

A strong injunction to perform snāna at the Śiva-sanctified location.