Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 15

पैतामहे नरः स्नात्वा पूजयन्पार्वतीपतिम् । मुच्यते नात्र सन्देहः पातकैश्चोपपातकैः

paitāmahe naraḥ snātvā pūjayanpārvatīpatim | mucyate nātra sandehaḥ pātakaiścopapātakaiḥ

ณ ปัยตามหะ-ตีรถะ บุรุษผู้ลงอาบน้ำชำระแล้วบูชาพระผู้เป็นเจ้า ผู้เป็นสวามีแห่งปารวตี ย่อมพ้นจากบาปและอุปบาปทั้งปวงโดยแน่นอน—หาได้สงสัยไม่

पैतामहेin the Paitāmaha (tīrtha)
पैतामहे:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootपैतामह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (7th/Locative), एकवचनम्; विशेषणम् (in the ‘paitāmaha’ [tīrtha])
नरःa man
नरः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (1st/Nominative), एकवचनम्
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), पूर्वकालिकक्रिया (having bathed)
पूजयन्worshipping
पूजयन्:
कर्ता (Agent as participle/कर्ता)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present active participle), पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; परस्मैपदी
पार्वतीपतिम्the Lord of Pārvatī (Śiva)
पार्वतीपतिम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपार्वती-पति (प्रातिपदिक; पार्वती + पति)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/Accusative), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (पार्वत्याः पतिम्)
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
क्रिया (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि-प्रयोगः (passive)
no/not
:
निषेध (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation particle)
अत्रhere/in this matter
अत्र:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्ययम्; देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
सन्देहःdoubt
सन्देहः:
कर्तृ/विषय (Subject/topic)
TypeNoun
Rootसन्देह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (1st/Nominative), एकवचनम्
पातकैःby/with sins
पातकैः:
अपादान/हेतु (Cause/source of bondage)
TypeNoun
Rootपातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (3rd/Instrumental), बहुवचनम्
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
उपपातकैःby/with minor sins
उपपातकैः:
अपादान/हेतु (Cause/source of bondage)
TypeNoun
Rootउपपातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (3rd/Instrumental), बहुवचनम्

Mārkaṇḍeya (narrator)

Tirtha: Paitāmaha-tīrtha

Type: ghat

Listener: King (kṣoṇinātha/rājan)

Scene: A pilgrim emerges from the river after snāna, dripping water, then offers bilva leaves and flowers to a Śiva-liṅga shrine near the ford; attendants hold lamps and incense.

P
Paitāmaha-tīrtha
P
Pārvatīpati (Śiva)
S
Snāna
P
Pūjā
P
Pātaka
U
Upapātaka

FAQs

Pilgrimage practice becomes complete when sacred bathing is joined with devotion to Śiva, yielding purification.

Paitāmaha-tīrtha on the Revā (Narmadā), sanctified by Brahmā’s tapas and Śiva’s abiding presence.

Snāna at the tīrtha followed by pūjā of Pārvatīpati (Śiva) for freedom from major and minor sins.