Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 16

चेरुश्च भूधराश्चैव चुक्षुभे च महोदधिः । देवाश्च स्वेषु धिष्ण्येषु निष्प्रभेषु हतप्रभाः । बभूवुरवनीपाल परमं क्षोभमागताः

ceruśca bhūdharāścaiva cukṣubhe ca mahodadhiḥ | devāśca sveṣu dhiṣṇyeṣu niṣprabheṣu hataprabhāḥ | babhūvuravanīpāla paramaṃ kṣobhamāgatāḥ

แม้ภูเขาทั้งหลายก็เคลื่อนไหว และมหาสมุทรใหญ่ก็ปั่นป่วน เทพทั้งหลาย ณ วิมานของตนซึ่งหม่นมัวลง ก็สิ้นรัศมีแห่งเดชานุภาพ; ข้าแต่ผู้พิทักษ์ปฐพี พวกเขาตกอยู่ในความสั่นสะเทือนอย่างยิ่ง

चेरुःwandered/roamed
चेरुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootचर् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
भूधराःmountains
भूधराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभू + धर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; उपपद-तत्पुरुषः ‘भूṃ धरति’ = पर्वताः
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
एवindeed
एव:
Avadharana (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphasis)
चुक्षुभेwas agitated
चुक्षुभे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootक्षुभ् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपदम्
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
महोदधिःthe great ocean
महोदधिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा + उदधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मधारयः ‘महान् उदधिः’
देवाःthe gods
देवाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
स्वेषुin their own
स्वेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootस्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम-विशेषण, सप्तमी (7th), बहुवचन; ‘स्व’ = own; विशेषणम् (धिष्ण्येषु)
धिष्ण्येषुin their abodes/seats
धिष्ण्येषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootधिष्ण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन
निष्प्रभेषुin (abodes) devoid of radiance
निष्प्रभेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootनिस् + प्रभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; नञ्/निस्-पूर्वक तत्पुरुषः ‘प्रभा नास्ति येषु’ इति; विशेषणम् (धिष्ण्येषु)
हतप्रभाःtheir splendor destroyed
हतप्रभाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootहत + प्रभा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; ‘हता प्रभा येषाम्’ इति बहुव्रीहिवत् अर्थः, रूपतः तत्पुरुष-समासः; विशेषणम् (देवाः)
बभूवुःbecame
बभूवुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
अवनीपालO protector of the earth (king)
अवनीपाल:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootअवनी + पाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘अवनेः पालः’
परमम्supreme/very great
परमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम् (क्षोभम्)
क्षोभम्agitation
क्षोभम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootक्षोभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
आगताःhaving reached/come to
आगताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootआ + गम् (धातु)
Formक्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषणम् (देवाः)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (contextual attribution within Āvantya/Revā narration)

Tirtha: Revā-kṣetra (Narmadā sphere of influence in the narrative)

Type: kshetra

Listener: Avanīpāla / Pṛthivīpati (king)

Scene: Mountains subtly walking, the ocean churning, and devas in their aerial abodes appearing dim and anxious—light drained from their faces and palaces—while the Earth-king is addressed as witness to the upheaval.

M
Mountains
M
Mahodadhi (Ocean)
D
Devas
N
Nara-Nārāyaṇa (implied)
E
Earth/King (listener addressed)

FAQs

Great tapas is not merely personal; it reverberates through the cosmos, compelling even the gods to take notice and respond.

No single tīrtha is stated; the broader sanctified geography is the Gandhamādana setting within the Revā Khaṇḍa narrative.

None; the verse describes cosmic portents arising from austerity.