Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 3

गौतमं प्रार्थयामासुर्वाक्यैः सानुनयैः शुभैः । गतराज्यं गतश्रीकं शक्रं प्रति मुनीश्वर

gautamaṃ prārthayāmāsurvākyaiḥ sānunayaiḥ śubhaiḥ | gatarājyaṃ gataśrīkaṃ śakraṃ prati munīśvara

ด้วยถ้อยคำอันเป็นมงคลและอ่อนน้อม เขาทั้งหลายวิงวอนพระโคตมะว่า: “ข้าแต่มุนีศวร โปรดเมตตาต่อศักระ ผู้สิ้นราชสมบัติและสิ้นรัศมีสิริแล้วเถิด”

गौतमम्Gautama
गौतमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगौतम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
प्रार्थयामासुःthey entreated; requested
प्रार्थयामासुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√अर्थ् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; causative sense in usage (प्रार्थयति = requests)
वाक्यैःwith words
वाक्यैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), बहुवचन
सानुनयैःwith conciliatory (pleading)
सानुनयैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस-अनुनय (प्रातिपदिक; स + अनुनय)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), बहुवचन; अव्ययीभाव (अनुनयेन सह) विशेषणम् (वाक्यैः)
शुभैःauspicious; kind
शुभैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), बहुवचन; विशेषणम् (वाक्यैः)
गतराज्यम्one who has lost his kingdom
गतराज्यम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगत-राज्य (प्रातिपदिक; गत + राज्य)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; क्त-कृदन्त (गत) + तत्पुरुष; विशेषणम् (शक्रम्)
गतश्रीकम्one whose splendor/fortune is gone
गतश्रीकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगत-श्रीक (प्रातिपदिक; गत + श्रीक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; क्त-कृदन्त (गत) + तत्पुरुष; विशेषणम् (शक्रम्)
शक्रम्Śakra (Indra)
शक्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशक्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
प्रतिtowards; regarding
प्रति:
Pratiyogi (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्ग/निपात-स्वरूपः; कर्मप्रवचनीय (preposition)
मुनीश्वरO lord of sages
मुनीश्वर:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि-ईश्वर (प्रातिपदिक; मुनि + ईश्वर)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (8th/Vocative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (मुनीनां ईश्वरः)

Devas and sages (petitioning Gautama; framed by narrator)

Tirtha: Śakra-tīrtha (legendary frame)

Type: kshetra

Listener: Pāṇḍuputra (a Pāṇḍava)

Scene: Devas and sages, hands folded, speak sweetly to Gautama; Indra stands behind them, diminished—his crown dulled—seeking mercy.

G
Gautama
I
Indra (Śakra)
D
Devas
Ṛṣis

FAQs

Restoration follows humility—seeking forgiveness and approaching the righteous with respectful speech.

The episode belongs to Revākhaṇḍa, oriented to Revā/Narmadā tīrthas that later provide purification and restoration.

No direct rite here; the verse depicts śaraṇāgati (seeking refuge) and request for grace.