Previous Verse
Next Verse

Shloka 38

Brahmā’s Discourse to Mohinī

Harivāsara, Desire, and the Satya-Test of Rukmāṅgada

सन्मार्गे तावदास्ते प्रभवति पुरुषस्तावदेवेंद्रियाणां लज्जां तावद्विधत्ते विनयमपि समालंबते तावदेव । भ्रूचापाक्षेपयुक्ताः श्रवणपथगता नीलपक्ष्माण एते यावल्लीलावतीनां न हृदि धृतिमुषो दृष्टिबाणाः पतंति ॥ ३८ ॥

sanmārge tāvadāste prabhavati puruṣastāvadeveṃdriyāṇāṃ lajjāṃ tāvadvidhatte vinayamapi samālaṃbate tāvadeva | bhrūcāpākṣepayuktāḥ śravaṇapathagatā nīlapakṣmāṇa ete yāvallīlāvatīnāṃ na hṛdi dhṛtimuṣo dṛṣṭibāṇāḥ pataṃti || 38 ||

บุรุษยืนมั่นในทางธรรมได้ตราบนั้น อินทรีย์ทั้งหลายก็อยู่ในอำนาจตราบนั้น ความละอายและความสำรวมก็ตั้งอยู่ตราบนั้น—จนกว่า “ศรแห่งสายตา” ของสตรีผู้ช่างเล่น ที่มีคันธนูคือคิ้ว ปลายศรผ่านทางหู และมีขนตาสีน้ำเงินเข้ม จะตกต้องกลางใจแล้วลักเอาความมั่นคงไป

सत्-मार्गेon the right path
सत्-मार्गे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक) + मार्ग (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (‘good’+‘path’), पुंलिङ्ग, एकवचन, सप्तमी-विभक्ति (Locative singular)
तावत्so long
तावत्:
Kāla/Avadhi (काल/अवधि)
TypeIndeclinable
Rootतावत् (अव्यय)
Formअव्यय, परिमाण/अवधि-सूचक (correlative adverb) ‘so long/that long’
आस्तेremains/sits
आस्ते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
प्रभवतिis powerful/prevails
प्रभवति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रभू (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
पुरुषःa man/person
पुरुषः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा-विभक्ति
तावत्so long
तावत्:
Avadhi (अवधि)
TypeIndeclinable
Rootतावत् (अव्यय)
Formअव्यय, सहसंबन्ध (correlative)
एवindeed/only
एव:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारण (emphatic particle)
इन्द्रियाणाम्of the senses
इन्द्रियाणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, बहुवचन, षष्ठी-विभक्ति (Genitive plural)
लज्जाम्modesty/shame
लज्जाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootलज्जा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया-विभक्ति (Accusative singular)
तावत्so long
तावत्:
Avadhi (अवधि)
TypeIndeclinable
Rootतावत् (अव्यय)
Formअव्यय, सहसंबन्ध (correlative)
विधत्तेmaintains/produces
विधत्ते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootधा (धातु)
Formलट्-लकार, आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; ‘विधा’ उपसर्गार्थ ‘arranges/produces’
विनयम्humility/discipline
विनयम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविनय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया-विभक्ति
अपिalso
अपि:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (particle) ‘also’
समालम्बतेholds on to/maintains
समालम्बते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ-लम्ब् (धातु)
Formलट्-लकार, आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
तावत्so long
तावत्:
Avadhi (अवधि)
TypeIndeclinable
Rootतावत् (अव्यय)
Formअव्यय, सहसंबन्ध (correlative)
एवonly/indeed
एव:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारण
भ्रू-चाप-आक्षेप-युक्ताःaccompanied by arched-eyebrow gestures
भ्रू-चाप-आक्षेप-युक्ताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभ्रू (प्रातिपदिक) + चाप (प्रातिपदिक) + आक्षेप (√क्षिप्, घञ्/ल्युट्; प्रातिपदिक) + युक्त (√युज्, क्त; कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formबहुपद-तत्पुरुष-समास; पुंलिङ्ग, बहुवचन, प्रथमा-विभक्ति; ‘endowed with the casting (movement) of eyebrow-bows’
श्रवण-पथ-गताःreaching the ear/coming within hearing
श्रवण-पथ-गताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रवण (प्रातिपदिक) + पथ (प्रातिपदिक) + गत (√गम्, क्त; कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास; पुंलिङ्ग, बहुवचन, प्रथमा-विभक्ति; ‘having entered the path of hearing’
नील-पक्ष्माणःdark-lashed
नील-पक्ष्माणः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनील (प्रातिपदिक) + पक्ष्मन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास; पुंलिङ्ग, बहुवचन, प्रथमा-विभक्ति; ‘blue/dark-lashed’
एतेthese
एते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, बहुवचन, प्रथमा-विभक्ति
यावत्as long as
यावत्:
Avadhi (अवधि)
TypeIndeclinable
Rootयावत् (अव्यय)
Formअव्यय, सहसंबन्ध (correlative) ‘as long as/until’
लीलावतीनाम्of playful/beautiful women
लीलावतीनाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootलीलावती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, बहुवचन, षष्ठी-विभक्ति (Genitive plural)
not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय, निषेध (negation particle)
हृदिin the heart
हृदि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, एकवचन, सप्तमी-विभक्ति (Locative singular)
धृतिमुषःstealing firmness
धृतिमुषः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootधृति (प्रातिपदिक) + मुष् (धातु)
Formतत्पुरुष-समास (धृतिं मुष्णन्ति इति), पुंलिङ्ग, बहुवचन, प्रथमा-विभक्ति; ‘stealers of resolve/steadfastness’
दृष्टि-बाणाःarrows of glance
दृष्टि-बाणाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदृष्टि (प्रातिपदिक) + बाण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास, पुंलिङ्ग, बहुवचन, प्रथमा-विभक्ति
पतन्तिfall/strike
पतन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन

Narada (instructional narration within Uttara-Bhaga context)

Vrata: none

Rasa: {"primary_rasa":"karuna","secondary_rasa":"bhayanaka","emotional_journey":"Starts with confidence in righteousness and self-mastery, then turns into a lament as ‘glance-arrows’ steal inner steadiness and topple virtue."}

FAQs

It teaches that dharma and inner steadiness depend on mastery of the senses; unchecked attraction can quickly destabilize even a disciplined person, so vigilance and restraint are essential supports for spiritual life.

Bhakti requires a stable heart (dhṛti) focused on the Lord; the verse warns that sensory fascination disperses attention and weakens resolve, so guarding the mind and senses protects devotional concentration and purity.

While not a direct Vedāṅga lesson, it reflects the practical dharmic discipline that underlies ritual efficacy—self-restraint and mental steadiness are implied prerequisites for correct conduct in vrata, pūjā, and tīrtha observances.