Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 19

मन्त्रसिद्ध्यर्थं गुरुपूजा–आज्ञा–पौरश्चर्यविधिः / Guru-Authorization, Offerings, and Puraścaraṇa for Mantra-Siddhi

यः पुरश्चरणं कृत्वा नित्यजापी भवेत्पुनः । तस्य नास्ति समो लोके स सिद्धः सिद्धदो भवेत् । स्नानं कृत्वा शुचौ देशे बद्ध्वा रुचिरमानसम् । त्वया मां हृदि संचिंत्य संचिंत्य स्वगुरुं ततः

yaḥ puraścaraṇaṃ kṛtvā nityajāpī bhavetpunaḥ | tasya nāsti samo loke sa siddhaḥ siddhado bhavet | snānaṃ kṛtvā śucau deśe baddhvā ruciramānasam | tvayā māṃ hṛdi saṃciṃtya saṃciṃtya svaguruṃ tataḥ

Quem, tendo realizado devidamente o puraścaraṇa, volta a ser um repetidor constante do mantra, não tem igual no mundo. Torna-se siddha e até concedente de siddhi a outros. Tendo-se banhado e sentado em lugar puro, firmando a mente na clareza, deves meditar em Mim no coração; e então, em seguida, contemplar o teu próprio Guru.

यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्धक (relative)
पुरश्चरणम्puraścaraṇa (preparatory mantra-practice)
पुरश्चरणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुरः + चरण (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास (पुरः + चरणम् = puraścaraṇa), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक-क्रिया
नित्यजापीa constant reciter
नित्यजापी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनित्य + जापिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (नित्यं जपति = always recites), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृ-विशेषणम्
भवेत्should become
भवेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
पुनःagain / thereafter
पुनः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formपुनरावृत्ति/पुनः-शब्दः (adverb)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (or सर्वलिङ्ग), षष्ठी (Gen.), एकवचन
not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation)
अस्तिis
अस्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
समःequal
समः:
Visheshya (विशेष्य/प्रत्यय)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषणम् (predicate adjective)
लोकेin the world
लोके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (Loc.), एकवचन
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सिद्धःaccomplished
सिद्धः:
Visheshya (विशेष्य/प्रत्यय)
TypeAdjective
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषणम्
सिद्धदःgiver of accomplishment
सिद्धदः:
Visheshya (विशेष्य/प्रत्यय)
TypeNoun
Rootसिद्ध + द (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (सिद्धिं ददाति = giver of success), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-नाम
भवेत्would become
भवेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + त्वा
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund)
शुचौpure
शुचौ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Loc.), एकवचन; विशेषणम् देशे
देशेin a place
देशे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (Loc.), एकवचन
बद्ध्वाhaving bound / fixed
बद्ध्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootबन्ध् (धातु) + त्वा
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund)
रुचिर-मानसम्the pleasing mind
रुचिर-मानसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरुचिर + मानस (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (रुचिरं मानसम् = a pleasing mind), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म (बद्ध्वा)
त्वयाby you
त्वया:
Karana (करण/कर्ता-निर्देश)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया (Instr.), एकवचन; मध्यम-पुरुष-सर्वनाम
माम्me
माम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (Acc.), एकवचन; उत्तम-पुरुष-सर्वनाम
हृदिin the heart
हृदि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Loc.), एकवचन
संचिन्त्यhaving contemplated
संचिन्त्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + चिन्त् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक-क्रिया
संचिन्त्यhaving contemplated again
संचिन्त्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + चिन्त् (धातु) + ल्यप्
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पुनरुक्ति (emphasis)
स्व-गुरुम्one's own teacher
स्व-गुरुम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्व + गुरु (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (स्वः गुरु: one's own guru), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ततःthen
ततः:
Krama (क्रम)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formक्रम/अपादानार्थक-अव्यय (then/thereafter)

Lord Shiva

Tattva Level: pati

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Significance: Highlights the fruit of puraścaraṇa: mantra-siddhi culminating in siddhatva and the capacity to confer spiritual benefit (siddhi/śakti) to others—an ideal of the empowered guru-sādhaka.

Role: teaching

S
Shiva
G
Guru

FAQs

It teaches that disciplined mantra practice (puraścaraṇa) ripens into constant japa, which purifies the bound soul (paśu) and makes it fit for Shiva’s grace (Pati-anugraha), resulting in inner perfection and the capacity to uplift others.

The verse points to Saguna-upāsanā becoming internalized: after outer purity and japa, the devotee meditates on Shiva within the heart—an inward linga of consciousness—showing how ritual worship matures into contemplative union with Shiva.

Bathe (snāna), sit in a pure place, steady the mind, perform mantra-japa as part of puraścaraṇa, meditate on Shiva in the heart, and then contemplate the Guru—affirming the Guru as the channel of mantra and Shaiva initiation.