Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 101

बाढमित्येव चोक्त्वा स प्रविष्टो निधिमंभसाम् । एवमेषा महादेवि प्रभासे तु सरस्वती । गृहीत्वा वाडवं प्राप्ता तुष्ट्यर्थं च मनीषिणाम्

bāḍhamityeva coktvā sa praviṣṭo nidhimaṃbhasām | evameṣā mahādevi prabhāse tu sarasvatī | gṛhītvā vāḍavaṃ prāptā tuṣṭyarthaṃ ca manīṣiṇām

Dengan berkata, “Demikianlah,” dia pun memasuki khazanah air, yakni lautan. Demikianlah, wahai Mahādevī, di Prabhāsa Sarasvatī mengambil Api Vāḍava dan datang ke sana demi memuaskan hati para resi.

बाढम्certainly / agreed
बाढम्:
Avyaya (Discourse particle/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootbāḍha (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; अनुमत्यर्थक (certainly/indeed/so be it)
इतिthus
इति:
Avyaya (Quotative/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्ययम्; वाक्य-समाप्ति/उद्धरणसूचक (quotative)
एवindeed / just
एव:
Avyaya (Emphasis/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारणार्थक (emphasis: just/indeed)
and
:
Avyaya (Conjunction/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक (conjunction)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (gerund/absolutive): 'having said'
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
प्रविष्टःentered
प्रविष्टः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√विश् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तरि प्रयोगे 'entered'
निधिम्treasure / repository
निधिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootnidhi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म/गन्तव्य), एकवचनम्
अम्भसाम्of waters
अम्भसाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootambhas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), बहुवचनम्
एवम्thus
एवम्:
Avyaya (Manner/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक (thus/in this manner)
एषाthis (she)
एषा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
महादेविO great goddess
महादेवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहादेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः (vocative), एकवचनम्; समासः: महा + देवी
प्रभासेin Prabhāsa
प्रभासे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootprabhāsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे (स्थाननाम), सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), एकवचनम्
तुindeed / but
तु:
Avyaya (Particle/अव्यय)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्ययम्; विरोध/विशेषार्थक (but/indeed)
सरस्वतीSarasvatī (river/goddess)
सरस्वती:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsarasvatī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
गृहीत्वाhaving taken
गृहीत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√ग्रह् (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (gerund): 'having taken'
वाडवम्the Vāḍava (submarine fire/being)
वाडवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvāḍava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्
प्राप्ताreached / attained
प्राप्ता:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√आप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तरि प्रयोगे 'reached/attained'
तुष्टि-अर्थम्for (their) satisfaction
तुष्टि-अर्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Roottuṣṭi (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (प्रयोजन/उद्देश्य), एकवचनम्; समासः: तुष्ट्याः अर्थः (for satisfaction)
and
:
Avyaya (Conjunction/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक
मनीषिणाम्of sages/wise men
मनीषिणाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootmanīṣin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), बहुवचनम्

Narrator (contextual Purāṇic voice within Prabhāsakṣetramāhātmya)

Tirtha: Prabhāsa (with Sarasvatī presence)

Type: kshetra

Listener: Mahādevī (addressed: ‘O Great Goddess’)

Scene: Agni agrees and plunges into the ocean; simultaneously, Sarasvatī at Prabhāsa is shown bearing the Vāḍava-fire, arriving to gratify the sages—an esoteric tableau of fire carried within sacred waters.

S
Sarasvatī
V
Vāḍavāgni (Vāḍava-fire)
S
Samudra (Ocean)
M
Manīṣiṇaḥ (Sages)
P
Prabhāsa

FAQs

Holy places are portrayed as sites where cosmic forces are harmonized for the welfare of dharma and the sages.

Prabhāsa-kṣetra, specifically connected with Sarasvatī’s presence and the Vāḍava-fire episode.

No direct prescription; the verse frames a sacred-history (māhātmya) explaining why Prabhāsa is revered by sages.