Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 176

तत्र मध्यस्थितं दृष्ट्वा गोशृंगमृषिपुंगवम् । प्रणम्य दण्डवद्भूमौ स्तुत्वा स्तोत्रैरनेकधा

tatra madhyasthitaṃ dṛṣṭvā gośṛṃgamṛṣipuṃgavam | praṇamya daṇḍavadbhūmau stutvā stotrairanekadhā

Melihat Gośṛṅga, yang utama antara para resi, duduk di tengah-tengah di sana, mereka menunduk sujud—merebah seperti tongkat di bumi—lalu memuji beliau dengan pelbagai himne dan stotra.

तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण
मध्यस्थितम्standing in the middle
मध्यस्थितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootमध्य-स्थित (प्रातिपदिक; समास)
Formसप्तमी-तत्पुरुष: ‘मध्ये स्थितः’ → मध्यस्थित; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (गोशृङ्गमृषिपुंगवम्)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive)
गोशृङ्गमृषिपुंगवम्Gośṛṅga, the foremost of sages
गोशृङ्गमृषिपुंगवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगोशृङ्ग-ऋषि-पुंगव (प्रातिपदिक; समास)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (Genitive determinative): ‘गोशृङ्गः (नाम) ऋषिः’ + ‘ऋषीणां पुंगवः’ → गोशृङ्गमृषिपुंगव; पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रणम्यhaving bowed
प्रणम्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootप्र-नम् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund)
दण्डवत्prostrate (like a staff)
दण्डवत्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootदण्डवत् (अव्यय/उपमान)
Formअव्यय; उपमानार्थक (adverb: ‘like a staff’, i.e., prostrate)
भूमौon the ground
भूमौ:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
स्तुत्वाhaving praised
स्तुत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootस्तु (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund)
स्तोत्रैःwith hymns
स्तोत्रैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootस्तोत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
अनेकधाin many ways
अनेकधा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअनेकधा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (manner adverb: ‘in many ways’)

Narrator

Tirtha: Gośṛṅga-āśrama (Himavat)

Type: kshetra

Scene: In the hermitage’s center sits Gośṛṅga, radiant and composed; the family lies fully prostrate (daṇḍavat) before him, then rises to offer layered hymns.

G
Gośṛṅga Ṛṣi

FAQs

Approaching spiritual authority requires humility, reverence, and praise—inner surrender before seeking a remedy.

The sage’s āśrama in the Himālaya becomes a sanctified locus of dharma and healing in the narrative.

Daṇḍavat praṇāma (full prostration) and stuti (hymnic praise) are shown as proper devotional conduct.