Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 43

स दृष्ट्वा बालकं तत्र द्वादशार्कसमप्रभम् । एकाकिनं वने शून्ये पिप्पलास्वादतत्परम् । पप्रच्छ विस्मयाविष्ट एकाकी को भवानिह

sa dṛṣṭvā bālakaṃ tatra dvādaśārkasamaprabham | ekākinaṃ vane śūnye pippalāsvādatatparam | papraccha vismayāviṣṭa ekākī ko bhavāniha

Melihat di sana seorang budak yang bersinar laksana dua belas matahari, seorang diri di rimba yang sunyi, tekun menikmati buah pippala, beliau pun hairan lalu bertanya: “Siapakah engkau, seorang diri di sini?”

सःhe (Nārada)
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive): having seen
बालकम्the boy
बालकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootबालक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place: there)
द्वादश-अर्क-सम-प्रभम्having radiance equal to twelve suns
द्वादश-अर्क-सम-प्रभम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वादश (संख्या-प्रातिपदिक) + अर्क (प्रातिपदिक) + सम (प्रातिपदिक) + प्रभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (द्वादशार्कैः समा प्रभा यस्य)
एकाकिनम्alone
एकाकिनम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएकाकिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
वनेin the forest
वने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
शून्येdeserted
शून्ये:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशून्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; वने इति विशेषण
पिप्पला-स्वाद-तत्परम्intent on tasting pippalā
पिप्पला-स्वाद-तत्परम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपिप्पला (प्रातिपदिक) + स्वाद (प्रातिपदिक) + तत्पर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (पिप्पलास्वादे तत्परः)
पप्रच्छasked
पप्रच्छ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + पृच्छ् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
विस्मय-आविष्टःovercome with wonder
विस्मय-आविष्टः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविस्मय (प्रातिपदिक) + आविष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; आ + विश् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (विस्मयेन आविष्टः)
एकाकीalone
एकाकी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएकाकिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (नारदस्य विशेषण)
कःwho
कः:
Predicative (प्रश्न-प्रातिपदिक)
TypeNoun
Rootक (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नवाचक (interrogative)
भवान्you (sir)
भवान्:
Sambodhyaprayoga/Predicative (सम्बोधनार्थ/प्रश्न)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; आदरार्थ-प्रयोग (honorific 'you')
इहhere
इह:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (here)

Unspecified narrator (Nārada is the questioner within the verse)

Scene: Nārada pauses mid-step, eyes widened in wonder, facing a solitary boy whose body emits intense golden-white radiance; the surrounding forest appears dimmer by contrast; pippala fruits in the boy’s hand.

N
Nārada
P
Pippalāda

FAQs

True spiritual power can shine even in solitude; the sage recognizes unusual radiance as a sign of tapas or divine destiny.

No named tīrtha appears in this verse; it sets the scene for a tīrtha-related narrative encounter.

None; it is a meeting and inquiry that advances the story.