Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 47

समतीतविमुक्तजंतुसंख्या क्रियते यत्र जनैः सुखोपविष्टैः । विलसद्द्युति सूक्ष्मशर्कराभिः स्ववपुःपातमहोत्सवाभिलाषैः

samatītavimuktajaṃtusaṃkhyā kriyate yatra janaiḥ sukhopaviṣṭaiḥ | vilasaddyuti sūkṣmaśarkarābhiḥ svavapuḥpātamahotsavābhilāṣaiḥ

Di sana, orang ramai duduk dengan tenang, seolah-olah menghitung bilangan makhluk yang telah terbebas—melalui butir-butir amat halus yang berkilau laksana hablur gula—sambil merindui mahotsava “menanggalkan tubuh sendiri” (wafat di Kāśī).

समतीतविमुक्तजन्तुसंख्याthe count of beings who have passed on and been liberated
समतीतविमुक्तजन्तुसंख्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसमतीत+विमुक्त+जन्तु+संख्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (समतीतानां विमुक्तानां जन्तूनां संख्या)
क्रियतेis done/made
क्रियते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; सम्बन्धबोधक (where)
जनैःby people
जनैः:
Kartr (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
सुखोपविष्टैःcomfortably seated
सुखोपविष्टैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुख+उपविष्ट (कृदन्त; उप+विश्)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; भूतकृदन्त (क्त); तत्पुरुषः (सुखेन उपविष्टाः)
विलसत्shining, gleaming
विलसत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविलस् (धातु) → विलसत् (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण
द्युतिःsplendour, radiance
द्युतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्युति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सूक्ष्मशर्कराभिःwith fine grains (sugar/sand-like)
सूक्ष्मशर्कराभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसूक्ष्म+शर्करा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारयः (सूक्ष्माः शर्कराः)
स्ववपुःपातमहोत्सवाभिलाषैःwith desires for the great festival of casting off one’s own body
स्ववपुःपातमहोत्सवाभिलाषैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootस्व+वपुस्+पात+महोत्सव+अभिलाष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (स्वस्य वपुषः पातस्य महोत्सवस्य अभिलाषाः)

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa narration, typically Skanda to Agastya)

Tirtha: Maṇikarṇikā

Type: ghat

Listener: Muni (unnamed)

Scene: Pilgrims sit calmly on the ghāṭa; tiny sparkling grains (like luminous sand/sugar) metaphorically ‘count’ liberated beings; the cremation fires glow as a festival of release rather than grief.

M
Maṇikarṇikā (context implied)
K
Kāśī (implied)
M
Mokṣa (liberation)

FAQs

The verse celebrates Kāśī as a kṣetra where even death is reimagined as a sacred ‘festival’ because it is linked with liberation.

The immediate context is the Maṇikarṇikā area of Kāśī, famed for liberation and final rites.

No direct prescription is given, but the verse alludes to the sanctity of deha-tyāga in Kāśī and the broader funerary context associated with Maṇikarṇikā.