Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 27

षष्ट्युत्तरत्रिशतयोजनदूरसंस्थो देशादितो द्विजवरः स च कर्मगत्या । एनां वधूं प्रतिनिशं मनसोभिरामां स्वप्नेषु पश्यति चिरं रतिमादधानः

ṣaṣṭyuttaratriśatayojanadūrasaṃstho deśādito dvijavaraḥ sa ca karmagatyā | enāṃ vadhūṃ pratiniśaṃ manasobhirāmāṃ svapneṣu paśyati ciraṃ ratimādadhānaḥ

Walaupun brahmana terunggul itu tinggal di negeri yang lebih jauh daripada tiga ratus enam puluh yojana dari sini, namun menurut perjalanan karma dia melihat pengantin yang menawan ini setiap malam dalam mimpi, lama menikmati kebahagiaan persatuan.

ṣaṣṭisixty
ṣaṣṭi:
Sambandha (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootṣaṣṭi (संख्या-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्या; समासाङ्ग (numeral stem)
uttaraadditional
uttara:
Sambandha (Compound member/समासाङ्ग)
TypeAdjective
Rootuttara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग समासाङ्ग; ‘additional/over and above’
triśatathree hundred
triśata:
Sambandha (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Roottri + śata (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, समासाङ्ग; ‘three hundred’ (numerical compound)
yojanayojana (distance unit)
yojana:
Sambandha (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootyojana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, समासाङ्ग; दूरी-परिमाण
dūrafar
dūra:
Sambandha (Compound member/समासाङ्ग)
TypeAdjective
Rootdūra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, समासाङ्ग; ‘far’
saṃsthaḥsituated
saṃsthaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsam + sthā (धातु) + kta (कृत्)
Formक्त-कृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘situated/standing’
deśātfrom the country
deśāt:
Apadana (Ablative/अपादान)
TypeNoun
Rootdeśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन
itaḥfrom here/from this place
itaḥ:
Apadana (Ablative/अपादान)
TypeIndeclinable
Rootitaḥ (अव्यय)
Formअव्यय; दिशावाचक/अपादानार्थक (from here/therefrom)
dvijavaraḥthe excellent Brahmin
dvijavaraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdvija + vara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; द्विजः स एव वरः इति कर्मधारय
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक (conjunction)
karmagatyāby the course of karma
karmagatyā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootkarma + gati (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; कर्मणः गत्या इति षष्ठी-तत्पुरुष
enāmher
enām:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootenad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; अनाफोरिक-सर्वनाम ‘her’
vadhūmbride/wife
vadhūm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvadhū (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; enām इत्यस्य अप्पोजिशन
pratiniśamevery night
pratiniśam:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootpratiniśam (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (every night)
manasāwith the mind
manasā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootmanas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
abhirāmāmcharming/delightful
abhirāmām:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootabhirāma (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (vadhūm-विशेषण)
svapneṣuin dreams
svapneṣu:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootsvapna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
paśyatisees
paśyati:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formलट् (Present/वर्तमान), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
ciramfor long
ciram:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootciram (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (for a long time)
ratimlove/pleasure
ratim:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootrati (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ādadhānaḥarousing/producing
ādadhānaḥ:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootā + dhā (धातु) + śānac (कृत्-प्रत्यय)
Formवर्तमानकाले आत्मनेपदी कृदन्त (शानच्), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘placing/producing’ (participle)

Unclear from excerpt (narrative voice within Brahmottarakhaṇḍa)

Scene: An excellent brāhmaṇa living hundreds of yojanas away beholds the bride nightly in dreams, delighting long in union—depict a split scene: distant homeland and the dream-vision bridge of mind.

Y
Yojana

FAQs

Karma can connect beings beyond physical distance; mental impressions and bonds can operate independently of geography.

No tīrtha is named; the verse uses distance (yojana) to emphasize separation and karmic linkage.

None.