Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 5

स्वधर्मनिरतश्चैव युद्धातिथ्यप्रियः सदा । क्षत्रधर्मं समाश्रित्य भोगान्भुङ्क्ते स कामतः

svadharmanirataścaiva yuddhātithyapriyaḥ sadā | kṣatradharmaṃ samāśritya bhogānbhuṅkte sa kāmataḥ

Baginda teguh dalam svadharma-nya, dan sentiasa menyukai peperangan serta memuliakan tetamu. Berpegang pada dharma seorang kṣatriya, baginda menikmati kesenangan yang wajar menurut kehendaknya.

स्वधर्मनिरतःdevoted to his own duty
स्वधर्मनिरतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्वधर्मनिरत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—स्वधर्म + निरत (सप्तमी/तत्पुरुष-प्राय: devoted to one’s own duty)
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
एवindeed
एव:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्यय (emphatic particle)
युद्धातिथ्यप्रियःfond of war and hospitality
युद्धातिथ्यप्रियः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुद्धातिथ्यप्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—युद्ध + आतिथ्य + प्रिय (तत्पुरुष-प्राय: fond of battle and hospitality)
सदाalways
सदा:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकाल-अव्यय (adverb of time)
क्षत्रधर्मम्the duty of a kṣatriya
क्षत्रधर्मम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootक्षत्रधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—क्षत्र + धर्म (षष्ठी-तत्पुरुष)
समाश्रित्यhaving resorted to
समाश्रित्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootसम् + आ + श्रि (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund)
भोगान्enjoyments
भोगान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
भुङ्क्तेenjoys
भुङ्क्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
कामतःas he wishes
कामतः:
Prakara (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootकामतस् (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त-अव्यय (adverb: according to desire/at will)

Narrator (Purāṇic narrator, unspecified in snippet)

Listener: Uttānapāda

Scene: Citrasena is shown as a disciplined kṣatriya: training for battle, welcoming guests with honor, and enjoying royal pleasures within dharmic bounds.

S
Svadharma
K
Kṣatradharma
Ā
Ātithya

FAQs

Pleasure becomes legitimate when grounded in svadharma; dharma is the purifier of power and enjoyment.

None directly; the verse develops character context within the Revā Khaṇḍa narrative.

No formal ritual; the dharmic practice highlighted is ātithya (honoring guests).