Previous Verse
Next Verse

Shloka 38

रावणस्य सभाप्रवेशः — रामस्य शरवृष्ट्या राक्षससेनाविनाशः

Ravana Enters Council; Rama’s Arrow-Storm Destroys the Rakshasa Host

अब्रवीच्छतदारामःसुग्रीवंप्रत्यनन्तरम् ।विभीषणं च धर्मात्माहनूमन्तं च वानरम् ।।6.94.37।।जाम्बवन्तंहरिश्रेष्ठंमैन्दंद्विविदमेव च ।एतदस्त्रबलंदिव्यंममवात्ऱ्यम्बकस्यवा ।।6.94.38।।

atha vāhaṃ śarais tīkṣṇair bhinna-gātraṃ mahāhave |

bhavadbhiḥ śvo nihantāsmi rāmaṃ lokasya paśyataḥ ||

Atau, setelah kamu menembusi anggota badannya dengan anak panah yang tajam dalam pertempuran hebat ini, esok—di hadapan mata dunia—aku akan membunuh Rama.

तानिthose
तानि:
कर्म (Object; of implied ‘(he) slew’)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
तानिthose (each and every)
तानि:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; पुनरुक्ति (distributive)
सहस्राणिthousands
सहस्राणि:
कर्म (Object; quantifier)
TypeNoun
Rootसहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन
सारोहाणाम्of the mounted riders
सारोहाणाम्:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootसारोह (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
वाजिनाम्of horses
वाजिनाम्:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootवाजिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
रथानाम्of chariots
रथानाम्:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootरथ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
तुand/indeed
तु:
निपात (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक निपात (particle; contrast/emphasis)
अग्निवर्णानाम्of fire-colored (ones)
अग्निवर्णानाम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअग्नि + वर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारय/तत्पुरुषार्थ (fire-colored) qualifying रथानाम्
सध्वजानाम्of bannered (ones)
सध्वजानाम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस + ध्वज (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; उपपद-समासवत् (with banners) qualifying रथानाम्
सहस्रशःby thousands
सहस्रशः:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसहस्रशस् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (distributive adverb)
राक्षसानाम्of Rakshasas
राक्षसानाम्:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
सहस्राणिthousands
सहस्राणि:
कर्म (Object; quantifier)
TypeNoun
Rootसहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन
गदापरिघयोधिनाम्of those fighting with maces and iron bars
गदापरिघयोधिनाम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootगदा + परिघ + योधिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; बहुपद-तत्पुरुष (fighters with maces and iron bars) qualifying राक्षसानाम्
काञ्चनध्वजचित्राणाम्of those with golden, ornate banners
काञ्चनध्वजचित्राणाम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootकाञ्चन + ध्वज + चित्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (having golden, variegated banners/ornamentation) qualifying राक्षसानाम्
शूराणाम्of heroes/brave ones
शूराणाम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootशूर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (of राक्षसानाम्)
कामरूपिणाम्of shape-shifters at will
कामरूपिणाम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootकामरूपिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
निहतानिwere slain
निहतानि:
क्रिया (Predicate; passive/result)
TypeVerb
Rootनि + हन् (धातु) + त (क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle) used predicatively; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; (agrees with तानि…सहस्राणि)
शरैःby arrows
शरैः:
करण (Instrument)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
दीप्तैःblazing
दीप्तैः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootदीप्त (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (of शरैः)
तीक्ष्णैःsharp
तीक्ष्णैः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootतीक्ष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (of शरैः)
तप्तकाञ्चनभूषणैःwith glowing golden ornaments
तप्तकाञ्चनभूषणैः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootतप्त + काञ्चन + भूषण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (adorned with heated/bright gold ornaments) qualifying शरैः
रावणेनby Ravana
रावणेन:
कर्ता (Agent; in passive)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
प्रयुक्तानिdischarged/shot
प्रयुक्तानि:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्र + युज् (धातु) + त (क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; विशेषण (of शरैः understood)
रामेणby Rama
रामेण:
कर्ता (Agent; in passive)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
अक्लिष्टकर्मणाby the untiring-in-deed (Rama)
अक्लिष्टकर्मणा:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअक्लिष्ट + कर्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (one whose deeds are untiring/untroubled) qualifying रामेण

Then righteous Sri Rama said to nearby Sugriva, Vibheeshana, Hanuman, Jambavan and leaders of Vanaras like Mainda, Dwivida, that the power of these arrows are in him and Lord Siva only.

R
Rāma
R
Rāvaṇa

FAQs

It underscores how pride and violent intent (adharmic resolve) stand opposed to Dharma; the narrative invites reflection on restraint, humility, and righteous conduct.

The rākṣasa leader threatens to kill Rāma publicly after his troops first wound him.

By contrast, Rāma’s composure and moral authority are emphasized—his enemy seeks ‘spectacle’ because Rāma’s righteousness commands universal attention.