Previous Verse
Next Verse

Shloka 66

त्रिशिरा-प्रबोधनम् तथा नरान्तक-वधः

Trisira’s Counsel and the Slaying of Naranthaka

ततोहयंमारुततुल्यवेगमारुह्यशक्तिंनिशितांप्रगृह्य ।नरान्तकोवानरराजसैन्यंमहार्णवंमीनइवाविवेश ।।।।

tato hayaṃ māruta-tulya-vegam āruhya śaktiṃ niśitāṃ pragṛhya | narāntako vānararāja-sainyaṃ mahārṇavaṃ mīna ivāviveśa ||

Kemudian Narāntaka menaiki kuda yang lajunya seumpama angin, menggenggam lembing yang tajam, lalu menerjah ke dalam bala tentera raja Vānara bagaikan ikan menyelam ke samudera luas.

ततःthen
ततः:
कालाधिकरण (temporal adjunct)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय; तद्-प्रभव)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
हयम्horse
हयम्:
कर्म (Karma/object)
TypeNoun
Roothaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति (accusative/2nd), एकवचन
मारुततुल्यवेगम्having speed like the wind
मारुततुल्यवेगम्:
कर्म (Karma; qualifier)
TypeAdjective
Rootmāruta-tulya-vega (प्रातिपदिक; components: māruta + tulya + vega)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् to हयम्; (कर्मधारय/तत्पुरुष-समासभावः) ‘मारुततुल्यः वेगः यस्य’
आरुह्यhaving mounted
आरुह्य:
पूर्वकालक्रिया (prior action)
TypeVerb
Rootā√ruh (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive), ‘having mounted’
शक्तिम्javelin/spear
शक्तिम्:
कर्म (Karma/object)
TypeNoun
Rootśakti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे (feminine), द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
निशिताम्sharp
निशिताम्:
कर्म (Karma; qualifier)
TypeAdjective
Rootniśita (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् to शक्तिम्
प्रगृह्यhaving grasped
प्रगृह्य:
पूर्वकालक्रिया (prior action)
TypeVerb
Rootpra√grah (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having seized/taken up’
नरान्तकःNarantaka
नरान्तकः:
कर्ता (Karta/subject)
TypeNoun
Rootnarāntaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (proper name)
वानरराजसैन्यम्the monkey-king's army
वानरराजसैन्यम्:
कर्म (Karma/object)
TypeNoun
Rootvānara-rāja-sainya (प्रातिपदिक; components: vānara + rāja + sainya)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: वानरराजस्य सैन्यम्
महार्णवम्the great ocean
महार्णवम्:
उपमान (Upamāna)
TypeNoun
Rootmahā-arṇava (प्रातिपदिक; components: mahā + arṇava)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपमानपद (object of comparison)
मीनःa fish
मीनः:
उपमान (Upamāna)
TypeNoun
Rootmīna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपमेय-उपमानवाक्ये उपमानकर्ता
इवlike
इव:
उपमा-सूचक (comparative marker)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय (particle of comparison)
आविवेशentered
आविवेश:
क्रिया (predicate)
TypeVerb
Rootā√viś (धातु)
Formलिट्/परस्मैपद (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन

Then Naranthaka, mounted on horseback went at wind speed taking hold of javelin and entered Vanara army just as fish entered the ocean.

N
Narāntaka
V
Vānararāja (Vānara king, i.e., Sugrīva implied by context)
V
Vānara-sainya
Ś
śakti (javelin)
A
aśva (horse)

FAQs

The verse contrasts righteous defense with violent intrusion: dharma requires preparedness because adharma can strike swiftly and forcefully.

Narāntaka, armed with a javelin and riding fast, charges into the Vānara host.

Alert readiness on the defenders’ side is implied; on Narāntaka’s side, sheer martial audacity is displayed.