Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

लङ्कादर्शनम्

Viewing Laṅkā and its Forest-Gardens

नित्यमत्तविहङ्गानिभ्रमराचरितानिच ।कोकिलाकुलषण्डानिविहगाभिरुतानिच ।।6.39.10।।भृङ्गराजाभिगीतानिभ्रमरैस्सेवितानिच ।कोणालकविघुष्टानिसारसाभिरुतानिच ।।6.39.11।।विविशुस्तेततस्तानिवनान्युपवनानिच ।हृष्टाःप्रमुदितावीराहरयःकामरूपिणः ।।6.39.12।।

nityamattavihaṅgāni bhramarācaritāni ca | kokilākulaṣaṇḍāni vihagābhirutāni ca || bhṛṅgarājābhigītāni bhramaraiḥ sevitāni ca | koṇālakavighuṣṭāni sārasābhirutāni ca || viviśus te tataḥ tāni vanāny upavanāni ca | hṛṣṭāḥ pramuditā vīrā harayaḥ kāmarūpiṇaḥ ||

Maka para wira Vānara—yang mampu menjelmakan rupa sesuka hati—masuk ke rimba dan taman itu dengan hati girang dan teruja: tempat yang sentiasa riuh oleh burung-burung, didatangi lebah yang berlegar; rimbunan yang dipenuhi kokila serta nyanyian unggas; bergema dengan dendangan “raja lebah” dan dikerumuni kawanan lebah; serta bergaung dengan seruan pelbagai burung dan pekikan burung saras (kren).

नित्य-मत्त-विहङ्गानि(groves) with birds ever intoxicated (with joy)
नित्य-मत्त-विहङ्गानि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootनित्य (अव्यय/प्रातिपदिक) + मत्त (प्रातिपदिक) + विहङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्; विशेषणम् (वनानि/उपवनानि); समासः—तत्पुरुषः (नित्यं मत्ताः विहङ्गाः यस्मिन्/यत्र)
भ्रमर-आचरितानिfrequented by bees
भ्रमर-आचरितानि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootभ्रमर (प्रातिपदिक) + आचरित (कृदन्त; आ-चर् धातु)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्; भूतकर्मणि क्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle) ‘आचरित’; विशेषणम्; तत्पुरुषः (भ्रमरैः आचरितानि)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः
कोकिल-आकुल-षण्डानिclumps (of trees) filled with cuckoos
कोकिल-आकुल-षण्डानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकोकिल (प्रातिपदिक) + आकुल (प्रातिपदिक) + षण्ड (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्; तत्पुरुषसमासः (कोकिलैः आकुलं षण्डम्)
विहग-अभिरुतानिresounding with birds’ calls
विहग-अभिरुतानि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootविहग (प्रातिपदिक) + अभिरुत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्; विशेषणम्; तत्पुरुषः (विहगानाम् अभिरुतम्/विहगैः अभिरुतानि)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः
भृङ्गराज-अभिगीतानिsung by great bees
भृङ्गराज-अभिगीतानि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootभृङ्गराज (प्रातिपदिक) + अभिगीत (कृदन्त; अभि-गै धातु)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle) ‘अभिगीत’; विशेषणम्; तत्पुरुषः (भृङ्गराजैः अभिगीतानि)
भ्रमरैःby bees
भ्रमरैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootभ्रमर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्
सेवितानिinhabited, resorted to
सेवितानि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसेव् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्; भूतकर्मणि क्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः
कोणालक-विघुष्टानिechoing with calls of ‘koṇālaka’ birds
कोणालक-विघुष्टानि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootकोणालक (प्रातिपदिक) + विघुष्ट (कृदन्त; वि-घुष् धातु)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः ‘विघुष्ट’; विशेषणम्; तत्पुरुषः (कोणालकैः विघुष्टानि)
सारस-अभिरुतानिresounding with cranes’ cries
सारस-अभिरुतानि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसारस (प्रातिपदिक) + अभिरुत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्; विशेषणम्; तत्पुरुषः (सारसानाम् अभिरुतम्/सारसैः अभिरुतानि)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः
विविशुःthey entered
विविशुः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootविश् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect); परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः बहुवचनम्
तेthey
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम् (pronoun)
ततःthen, thereafter
ततः:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकाल/क्रमवाचक-अव्ययम् (adverb: thereafter)
तानिthose
तानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्
वनानिforests
वनानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्
उपवनानिgardens, groves
उपवनानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootउपवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया बहुवचनम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः
हृष्टाःdelighted
हृष्टाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootहृष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम्; विशेषणम् (हरयः)
प्रमुदिताःgladdened
प्रमुदिताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्रमुदित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम्; विशेषणम् (हरयः)
वीराःheroes
वीराः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम्; अप्पोजिशन/विशेष्य (हरयः)
हरयःmonkeys
हरयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम्
कामरूपिणःable to assume forms at will
कामरूपिणः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootकामरूपिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम्; विशेषणम् (हरयः); तत्पुरुषः (कामेन रूपं यस्य)

There after the rejoiced heroic Vanaras who can change their form at will happily entered the woods and gardens inhabited by birds in heat full of emotion, trees covered with cuckoos, and wandering bees, rendered noisy by birds, resounded with the singing of large black bees and bees going around clinging to trees, mingled with sounds of various birds and noise of cries of cranes.

V
Vānara heroes (harayaḥ)
L
Laṅkā (implied setting)
F
Forests (vanāni)
G
Gardens (upavanāni)
K
Kokila (cuckoo)
S
Sārasa (crane)

FAQs

Even amid war, the text upholds mindful observation and restraint: the vānara heroes move through Laṅkā’s environs with alert delight, not heedless destruction.

After spending the night near Laṅkā, the vānara heroes enter and explore the city’s surrounding woods and gardens, described through rich natural soundscape.

Courage joined with vitality and adaptability (kāmarūpatva), enabling effective movement and reconnaissance.