Previous Verse
Next Verse

Shloka 47

यौवराज्य-प्रस्तावः

Proposal for Rāma’s Installation as Heir-Apparent

युनक्त्यर्थैः प्रहृष्टश्च तमसौ यत्र तुष्यति।।2.2.46।।शान्तै स्सर्वप्रजाकान्तैः प्रीतिसञ्जननैर्नृणाम्।गुणैर्विरुरुचे रामो दीप्त स्सूर्य इवांशुभिः।।2.2.47।।

yunakty arthaiḥ prahṛṣṭaś ca tam asau yatra tuṣyati | śāntaiḥ sarvaprajākāntaiḥ prītisañjananair nṛṇām | guṇair viruruce rāmo dīptaḥ sūrya ivāṃśubhiḥ || 2.2.46-47 ||

Apabila baginda berkenan, Sri Rama dengan gembira mengurniakan kekayaan; dan dengan sifat-sifat yang tenang—dikasihi oleh semua rakyat dan memberikan kegembiraan kepada manusia—Rama bersinar seperti matahari yang memancar dengan sinarnya.

युनक्तिbestows/applies
युनक्ति:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootयुज् (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्; अर्थः—‘योजयति/प्रयच्छति’ (bestows/applies)
अर्थैःwith wealth/resources
अर्थैः:
करण (Karaṇa/Instrument; means)
TypeNoun
Rootअर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया, बहुवचनम्
प्रहृष्टःdelighted
प्रहृष्टः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootप्र + हृष् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP used adjectivally); पुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
तम्him
तम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्
असौthat one/he (Rama)
असौ:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्; सर्वनाम
यत्रwhere/wherever
यत्र:
अधिकरण (Locative relation; relative)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; सम्बन्धबोधक-अव्ययम् (relative adverb: where/wherever)
तुष्यतिis pleased
तुष्यति:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootतुष् (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
शान्तैःwith tranquil (qualities)
शान्तैः:
करण (Instrumental; with qualities)
TypeAdjective
Rootशान्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया, बहुवचनम्; विशेषणम् (गुणैः)
सर्वप्रजाकान्तैःcharming to all subjects
सर्वप्रजाकान्तैः:
करण (Instrumental; with qualities)
TypeAdjective
Rootसर्वप्रजाकान्त (प्रातिपदिक) = सर्व + प्रजा + कान्त
Formपुंलिङ्गे, तृतीया, बहुवचनम्; विशेषणम् (गुणैः); षष्ठी-तत्पुरुषः—‘सर्वासां प्रजानां कान्ताः’
प्रीतिसञ्जननैःproducing delight
प्रीतिसञ्जननैः:
करण (Instrumental; with qualities)
TypeAdjective
Rootप्रीतिसञ्जनन (प्रातिपदिक) = प्रीति + सञ्जनन
Formपुंलिङ्गे, तृतीया, बहुवचनम्; विशेषणम् (गुणैः); तत्पुरुषः—‘प्रीतिं सञ्जनयन्ति ये’
नृणाम्of men
नृणाम्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी, बहुवचनम्
गुणैःwith virtues
गुणैः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया, बहुवचनम्
विरुरुचेshone forth
विरुरुचे:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootवि + रुच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
रामःRama
रामः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्
दीप्तःshining
दीप्तः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootदीप्त (प्रातिपदिक/कृदन्त) < दीप् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम् (रामः/सूर्यः)
सूर्यःsun
सूर्यः:
उपमान (Upamāna/Standard of comparison)
TypeNoun
Rootसूर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्
इवlike
इव:
उपमा-सूचक (Comparison marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमावाचक (comparative particle)
अंशुभिःwith rays
अंशुभिः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootअंशु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया, बहुवचनम्

When pleased, Rama bestows wealth. Like the Sun shining with his rays, He shines with his qualities of tranquil, charming and loving nature.

R
Rāma
S
sun (sūrya)

FAQs

Dharmic generosity and gentle conduct: wealth is bestowed when merited, and inner calm becomes a public blessing, like sunlight.

Continuing their eulogy, the ministers describe how Rāma rewards well and is universally loved for his peaceful virtues.

Dāna (generosity) guided by discernment, and śānti (tranquility) that wins the hearts of the people.