Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

तपस्विनाम् औत्सुक्यं राक्षसत्रासश्च

Ascetics’ Anxiety and the Fear of Rakshasas

प्रमादाच्चरितं कच्चित्किञ्चिन्नावरजस्य मे।लक्ष्मणस्यर्षिभिदृष्टं नानुरूपमिवात्मनः।।2.116.6।।

pramādāc caritaṃ kaccit kiñcin nāvarajasya me | lakṣmaṇasya ṛṣibhir dṛṣṭaṃ nānurūpam ivātmanaḥ || 2.116.6 ||

“Atau adakah adikku Lakṣmaṇa, kerana kelalaian, telah melakukan sesuatu yang dilihat para resi sebagai tidak wajar bagi dirinya?”

प्रमादात्from carelessness
प्रमादात्:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootप्रमाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; हेत्वर्थे (due to inadvertence)
चरितम्conduct/deed
चरितम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootचरित (प्रातिपदिक; कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘किञ्चित्’ इत्यस्य विशेष्य/विशेषणभाव
कच्चित्perhaps? (whether)
कच्चित्:
Prashna (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकच्चित् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नार्थक निपात
किञ्चित्anything
किञ्चित्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिञ्चित् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
अवरजस्यof (my) younger brother
अवरजस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअवरज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; ‘मे’ इत्यनेन सह सम्बन्धः
मेmy
मे:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
लक्ष्मणस्यof Lakshmana
लक्ष्मणस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; ‘अवरजस्य मे’ इत्यस्य अप्पोजिशन
ऋषिभिःby sages
ऋषिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
दृष्टम्seen
दृष्टम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘seen’
not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
अनुरूपम्befitting
अनुरूपम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअनुरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying ‘दृष्टम्/चरितम्’)
इवas if
इव:
Upama (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमावाचक (comparative particle: as if)
आत्मनःof himself
आत्मनः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; ‘to himself/of his nature’

O revered sire, have you seen any change in my conduct? For what reason are the sages looking perturbed?

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa

FAQs

Dharma includes responsibility for one’s companions: Rāma considers whether anyone close to him has violated āśrama norms, since group conduct affects communal trust.

Rāma tries to identify the cause of the sages’ unease and asks whether Lakṣmaṇa may have inadvertently acted improperly.

Rāma’s conscientious leadership—he does not excuse his party, and he seeks accountability without hostility.