Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

शरबन्धनविलापः

The Lament under the Net of Arrows

धिङ्मांदुष्कृतकर्माणमनार्यंमत्कृतेह्यसौ ।लक्ष्मणःपतितश्शेतेशरतल्पेगतासुवत् ।।6.49.12।।

dhiṅ māṃ duṣkṛtakarmāṇam anāryaṃ matkṛte hy asau |

lakṣmaṇaḥ patitaḥ śete śaratalpe gatāsuvat || 6.49.12 ||

ധിക് എനിക്കു—ദുഷ്കൃതകർമ്മിയായും അനാര്യനായും ഞാൻ! എന്റെ കാരണത്താൽ ലക്ഷ്മണൻ വീണു, ശരശയ്യയിൽ പ്രാണൻ വിട്ടവനെപ്പോലെ കിടക്കുന്നു.

धिङ्shame!
धिङ्:
भाव (Exclamation/भाव)
TypeIndeclinable
Rootधिङ् (अव्यय)
Formनिन्दासूचक अव्यय (interjection of censure)
माम्me
माम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
दुष्कृतकर्माणम्of sinful deeds
दुष्कृतकर्माणम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुष्कृत-कर्मन् (प्रातिपदिक; दुष्कृत + कर्माणम्)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifier) माम्; समासः षष्ठी/कर्मधारय-प्रायः: 'दुष्कृतं कर्म यस्य' (sinful-deeded)
अनार्यम्ignoble
अनार्यम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनार्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; विशेषण माम्
मत्कृतेbecause of me
मत्कृते:
हेतु (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootमत्-कृत (प्रातिपदिक; मत् + कृते)
Formहेत्वर्थे सप्तमी-तत्पुरुषात् निष्पन्नं अव्ययीभावप्रायं पदम्; 'for my sake/because of me' (locative of cause)
हिindeed
हि:
हेतु (Reason/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिश्चय/हेतुसूचक अव्यय
असौthat one (he)
असौ:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
लक्ष्मणःLakshmana
लक्ष्मणः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
पतितःfallen
पतितः:
क्रिया-विशेषण/विधेय (Predicative/विधेय)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formक्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय (predicative)
शेतेlies
शेते:
क्रिया (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootशी (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, आत्मनेपद
शरतल्पेon a bed of arrows
शरतल्पे:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशर-तल्प (प्रातिपदिक; शर + तल्प)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति (locative/अधिकरण), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः ('bed of arrows')
गतासुवत्as if lifeless
गतासुवत्:
उपमान/विशेषण (Simile-qualifier/उपमान)
TypeAdjective
Rootगत-असु-वत् (प्रातिपदिक; गत + असु + वत्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमान/विशेषण लक्ष्मणः; बहुव्रीहिः: 'गताः असवः यस्य' (whose life-breaths have gone) + वत् (like)

"What a pity! Me of sinful deeds and not a noble one, because of whose action Lakshmana's life having departed and lying on the bed of arrows."

L
Lakṣmaṇa

FAQs

Dharma includes owning responsibility: Rāma’s lament shows an ethical conscience that refuses self-justification when a loved one suffers for his cause.

Seeing Lakṣmaṇa motionless on an arrow-bed, Rāma assumes the worst and condemns himself as the cause of Lakṣmaṇa’s fate.

Moral accountability and humility: Rāma judges himself harshly rather than blaming others.