Atma
असत्यत्वेन भानं तु संसारस्य निवर्तकम् । घटोऽयमिति विज्ञातुं नियमः कोऽन्वपेक्षते ॥
विना प्रमाणसुष्ठुत्वं यस्मिन् सति पदार्थधीः । अयमात्मा नित्यसिद्धः प्रमाणे सति भासते ॥५–६॥
असत्यत्वेन । भानम् । तु । संसारस्य । निवर्तकम् । घटः । अयम् । इति । विज्ञातुम् । नियमः । कः । अन्वपेक्षते ॥
विना । प्रमाण-सुष्ठुत्वम् । यस्मिन् । सति । पदार्थ-धीः । अयम् । आत्मा । नित्य-सिद्धः । प्रमाणे । सति । भासते ॥
asatyatvena bhānaṃ tu saṃsārasya nivartakam | ghaṭo’yam iti vijñātuṃ niyamaḥ ko’nvapekṣate ||
vinā pramāṇa-suṣṭhutvaṃ yasmin sati padārtha-dhīḥ | ayam ātmā nitya-siddhaḥ pramāṇe sati bhāsate ||5–6||
ಸಂಸಾರದ ಭಾನವು ಅಸತ್ಯವೆಂದು ತಿಳಿಯುವುದೇ ಸಂಸಾರನಿವೃತ್ತಿಗೆ ಕಾರಣ. “ಇದು ಘಟ” ಎಂದು ತಿಳಿಯಲು ಯಾವ ನಿಯಮ ಅಥವಾ ನಿರ್ಬಂಧವನ್ನು ಅವಲಂಬಿಸಬೇಕು? ಸಮ್ಯಕ್ ಪ್ರಮಾಣದ ಕಾರ್ಯವಿಲ್ಲದೆ ಕೂಡ ವಸ್ತುಬುದ್ಧಿ ಉಂಟಾದಾಗ ಈ ಆತ್ಮನು ನಿತ್ಯಸಿದ್ಧನಾಗಿದ್ದಾನೆ; ಆದರೆ ಪ್ರಮಾಣ ಇದ್ದಾಗ ಅವನು ಸ್ಪಷ್ಟವಾಗಿ ಪ್ರಕಾಶಮಾನನಾಗಿ ತಿಳಿಯಲ್ಪಡುತ್ತಾನೆ.
The appearance (cognition) of the world as unreal is indeed the remover of saṃsāra. To know “this is a pot,” what rule (restriction) does one depend upon? Without the proper functioning of a means of knowledge, when there is cognition of an object—this Self is eternally established; yet, when a means of knowledge is present, it becomes manifest (is known).