HomeRamayanaBala KandaSarga 7Shloka 4
Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

अमात्य-गुणवर्णनम्

The Virtues of Daśaratha’s Ministers and the Order of Governance

ऋत्विजौ द्वावभिमतौ तस्याऽऽस्तामृषिसत्तमौ ।वसिष्ठो वामदेवश्च मन्त्रिणश्च तथापरे ।।।।

ṛtvijau dvāv abhimatau tasyāstām ṛṣisattamau |

vasiṣṭho vāmadevaś ca mantriṇaś ca tathāpare ||

ព្រះองค์ក៏មានព្រះបូជាចារ្យរាជ (ឫត្វិជ) ពីររូបដែលពេញព្រះហឫទ័យ ជាឥសីអធិឥសីគឺ វសិષ્઎ និង វាមទេវ ព្រមទាំងទីប្រឹក្សាផ្សេងៗទៀតផង។

विद्याविनीताḥeducated / trained in knowledge
विद्याविनीताḥ:
विशेषण (Qualifier of अमात्याः)
TypeAdjective
Rootविद्या + विनीत (प्रातिपदिक; विद्याविनीत)
Formतत्पुरुष-समास (determinative): विद्यया विनीताः; प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural), पुंलिङ्ग (Masculine)
ह्रीमन्तःmodest / possessing shame (sense of propriety)
ह्रीमन्तः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootह्रीमन्त् (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
कुशलाःskilled
कुशलाः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootकुशल (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
नियत-इन्द्रियाःself-controlled / with restrained senses
नियत-इन्द्रियाः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootनियत + इन्द्रिय (प्रातिपदिक; नियतेन्द्रिय)
Formतत्पुरुष-समास: नियतानि इन्द्रियाणि येषाम् (sense: restrained senses); प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
श्रीमन्तःprosperous / wealthy
श्रीमन्तः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootश्रीमन्त् (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction)
महात्मानःgreat-souled / noble
महात्मानः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
शास्त्रज्ञाःversed in the śāstras
शास्त्रज्ञाः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootशास्त्र + ज्ञ (प्रातिपदिक; शास्त्रज्ञ)
Formतत्पुरुष-समास: शास्त्रस्य ज्ञाः; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
दृढविक्रमाःfirm in prowess
दृढविक्रमाः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootदृढ + विक्रम (प्रातिपदिक; दृढविक्रम)
Formकर्मधारय-समास: दृढः विक्रमः येषाम्; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
कीर्तिमन्तःrenowned
कीर्तिमन्तः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootकीर्तिमन्त् (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
प्रणिहिताःattentive / well-disposed / intent
प्रणिहिताः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootप्र + नि + धा (धातु) → प्रणिहित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle/क्त), प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
यथा-वचन-कारिणःacting according to instructions
यथा-वचन-कारिणः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootयथा (अव्यय) + वचन (प्रातिपदिक) + कारिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (determinative): वचनं यथा तथा करोति इति; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
तेजः-क्षमा-यशः-प्राप्ताःpossessing splendour, forbearance, and fame
तेजः-क्षमा-यशः-प्राप्ताः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootतेजस् + क्षमा + यशस् + प्राप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formसमाहार-द्वन्द्व (तेजः+क्षमा+यशः) + तत्पुरुष with प्राप्त (obtained/possessed); भूतकर्मणि कृदन्त (क्त), प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
स्मित-पूर्व-अभिभाषिणःspeaking with a smile first
स्मित-पूर्व-अभिभाषिणः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootस्मित (प्रातिपदिक) + पूर्व (प्रातिपदिक) + अभि + भाष् (धातु) → अभिभाषिन् (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास: स्मितपूर्वम् अभिभाषते इति; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग

In the three worlds he (Dasaratha) was acclaimed in the three words as munificient and upholder of truth, a tiger among men, who ruled protecting and guarding the people through spies. He. ruled the kingdom with righteousness by deserting irreligious and keeping the subjects happy.

D
Daśaratha
V
Vasiṣṭha
V
Vāmadeva

FAQs

Dharmic kingship is guided by sacred wisdom: the king’s policies and rites are anchored by ṛṣis who embody śāstra and moral authority.

After naming the ministers, the narration notes Daśaratha’s principal royal priests, indicating a court balanced by political counsel and spiritual guidance.

Reverence for dharma through reliance on learned sages and proper ritual order.